prirodopis                                        

učivo

Hmyz žijúci na vode a na brehu

Na brehoch riek a vo vodách žije mnoho hmyzu. Vodný hmyz je prispôsobený životu vo vode špeciálnymi pohybovými orgánmi a dýchacími orgánmi. Vodný hmyz dýcha kyslík rozpustený vode alebo kyslík zo vzduchu.

 

 

Medzi vodný hmyz patrí:

 

• potápnik obrúbený

• vážka,

• šidlo,

• komár útočný,

• vodomerka obyčajná,

• ovad hovädzí.

 

 

 

Potápnik obrúbený

 

 

Potápnik obrúbený patrí medzi vodný hmyz. Je to dravý chrobák žijúci v stojatých vodách. Živí sa lovením koristi – hmyzom, žubrienkami aj malými rybkami. Vo vode výborne pláva, ale aj dobre lieta. Je prispôsobený životu vo vode – tretí pár nôh slúži na veslovanie. Dýcha kyslík zo vzduchu, ktorý si uschová pod tvrdými vrchnými krídlami – krovkami.

 

Potápnik obrúbený

 

 

 

Vážka

 

Vážka patrí medzi dravý vodný hmyz. Živí sa hmyzom, napríklad muchami a komármi. Vie veľmi dobre lietať, ale aj nehybne stáť vo vzduchu. Na svoju korisť striehne na rastlinách. Žijú pri vodách, rybníkoch a močariskách. Larvy vážky žijú vo vode a sú tiež dravé.

 

Vážka

 

 

Šidlo

 

Šidlo patrí medzi vážky a dravý hmyz. Vie výborne a rýchlo lietať. Krídla má žilkované a počas letu vodorovne rozprestreté. Nad vodou dokáže lietať celé hodiny a korisť loví aj za letu pomocou prvých dvoch párov nôh. Živí sa iným hmyzom, ale aj žubrienkami. Jeho larvy žijú na dne stojatých vôd a sú tiež dravé.

 

Šidlo kráľovské

 

 

Komár útočný

 

Životným prostredím komára útočného je okolie vodných plôch. Larvy a kukly potrebujú na svoj vývoj vodné prostredie, tu sa často stávajú potravou rýb. Vyvíjajú sa prichytené na vodnej hladine, dýchajú kyslík zo vzduchu. Potravou dospelého samčeka sú rastlinné šťavy a potravou samičky je krv cicavcov. Má bodavý a zároveň cicavý ústny orgán, ktorý slúži na vpichnutie do krvnej cievy a cicanie krvi. Jeho bruško sa po nacicaní krvi viditeľne zväčší.

 

Komár útočný

 

 

Vodomerka obyčajná

 

Vodomerka obyčajná patrí medzi dravý vodný hmyz. Má štíhle a dlhé telo. Pohyb po hladine stojatých vôd jej umožňuje vzduch zadržaný medzi drobnými chĺpkami na končatinách. Na vodnej hladine loví hmyz.

 

Vodomerka obyčajná

 

 

Ovad hovädzí

 

Ovad hovädzí žije v okolí rybníkov a iných vodných plôch. Na hlave má veľké oči a svetlé škvrny na brušku. Samičky v okolí vodných plôch napádajú dobytok, kone i človeka a cicajú krv. Ich larvy žijú v bahne a sú dravé.

 

Ovad hovädzí – nápadne veľké oči

 

Brehové rastliny

Na brehoch riek a potokov rastie mnoho rastlín. Typickým znakom brehových rastlín je, že majú hlboko v zemi rozkonárené korene a podzemné stonky, ktoré nazývame podzemky. Koreňmi a podzemkami sa brehové rastliny rýchlo rozmnožujú. Dobre znášajú vlhkosť.

 

 

Brehové rastliny:

 

• spevňujú brehy riek a potokov,

• chránia brehy pred silnými prúdmi vody a odnášaním zeminy,

• nadzemné časti zabraňujú vyparovaniu vody,

• na brehoch vytvárajú tieň,

• poskytujú živočíchom potravu,

• poskytujú živočíchom úkryty,

• ich kvety poskytujú potravu pre hmyz - opeľovače.

 

 

Medzi brehové rastliny patria:

 

• dreviny – napríklad vŕba, jelša, topoľ,

• byliny – napríklad nezábudka, záružlie, kosatec, pálka, trsť.

 

 

 

Brehové dreviny

 

 

Vŕba biela

 

Vŕba biela je brehová drevina. Rastie na brehoch potokov a riek ako ker alebo menší strom. Má žlté kvety, ktoré rastú v súkvetiach ako jahňady – bahniatka. Na jar poskytuje potravu včelám.

 

Vŕba biela

 

 

Jelša lepkavá

 

Jelša lepkavá patrí medzi dreviny. Je to strom alebo ker, ktorý rastie popri riekach a potokoch. Mladé konáriky a listy má lepkavé. Na konárikoch vyrastajú drobné zelené šištičky, ktoré zdrevnatejú a ostávajú na konároch aj počas zimy. Semená zo šištičiek slúžia ako potrava pre spevavé vtáky.

 

Jelša lepkavá

 

 

 

Brehové byliny

 

 

Kosatec žltý

 

Kosatec žltý patrí medzi brehové byliny. Rastie v plytkých močiaroch, na brehoch potokov a jazier. Má podzemok – podzemnú stonku, v ktorej sú uložené živiny. Kosatec žltý je chránenou rastlinou.

 

Kosatec žltý

 

 

Pálka širokolistá

 

Pálka širokolistá je brehová bylina. Rastie na brehoch, v bahne a v plytkých najčastejšie stojatých vodách. Vyrastá do výšky 1 – 2 metrov. Rozmnožuje sa semenami dozretých kvetov aj podzemkom.

 

Pálka širokolistá

 

 

Trsť obyčajná

 

Trsť obyčajná patrí medzi brehové byliny. Rastie v mokrých a bahnitých pôdach. Na brehoch vytvára rozsiahle porasty. Vyrastá do výšky 1 – 4 metrov. Má dutú stonku, široké a dlhé listy, hlboké rozkonárené korene. Podobne ako všetky brehové rastliny sa rýchlo rozmnožuje.

 

Trsť obyčajná

 

 

Nezábudka močiarna

 

Nezábudka močiarna je typickou rastlinou močiarov, brehov riek a potokov, nájdeme ju aj vo vlhkých priekopách a na mokrých lúkach. Má drobné modrofialové kvety.

 

Nezábudka močiarna

 

 

Záružlie močiarne

 

Záružlie močiarne rastie vo vlhkom prostredí – v močiaroch, na brehoch potokov a na mokrých lúkach. Má žlté kvety a pevné tmavozelené listy tvaru srdca. Je mierne jedovaté.

 

Záružlie močiarne

 

Lúčne rastliny a huby

Na lúkach a pasienkoch rastie mnoho rastlín a húb. Výskyt jednotlivých rastlín a húb závisí napríklad od množstva vody a zloženia pôdy.

 

Lúčne rastliny a huby rastú v jednotlivých lúčnych vrstvách – etážach:

 

• koreňová vrstva,

• vrstva nízkych tráv a trsov,

• vrstva vysokých tráv,

• vrstva stebiel a bylín.

 

 

Na pasienkoch a lúkach rastú najmä:

 

• lúčne byliny,

• trávy.

 

Typickými znakmi lúčnych bylín a tráv je:

 

• veľká odolnosť voči zásahom človeka,

• tvoria trsy, vytvárajú súvislé trávnaté koberce,

• väčšina z nich žije viac rokov – patria medzi trváce byliny.

 

 

Lúčne trávy

 

Lúčne trávy majú zväzkovité korene a dutú stonku, z ktorej z kolienka vyrastajú listy. Listy spevňujú stonku. Na konci stonky sú drobné kvietky, ktoré tvoria klasy.

 

Medzi lúčne trávy patrí:

 

• lipnica,

• kostrava,

• psiarka,

• timotejka,

• reznačka,

• mätonoh.

 

Lipnica

 

 

Lúčne byliny

 

Lúčne byliny môžeme nájsť na suchých aj mokrých lúkach.

Na suchých lúkach rastie napríklad:

 

• margaréta,

• zvonček,

• rebríček,

• šalvia,

• pakost.

 

Margaréta

 

Zvonček

 

Rebríček

 

Šalvia

 

 

Na mokrých lúkach rastie napríklad:

 

• kukučka,

• iskerník,

• nezábudka,

• záružlie,

• jesienka.

 

Iskerník

 

Záružlie

 

Medzi liečivé lúčne rastliny patrí:

 

• materina dúška,

• rumanček kamilkový,

• rebríček obyčajný.

 

Materina dúška

 

Rumanček kamilkový

 

Medzi chránené lúčne rastliny patrí:

 

• vstavačovec májový,

• hlaváčik jarný.

 

Vstavačovec májový

 

Hlaváčik jarný

 

 

Lúčne a poľné huby

 

Medzi lúčne a poľné huby patrí napríklad:

 

• pečiarka poľná,

• bedľa vysoká,

• tanečnica poľná.

 

 

Pečiarka poľná

 

Pečiarka poľná patrí medzi jedlé huby. Rastie na poliach, lúkach, v sadoch, parkoch a priekopách. Ľahko si ju môžeme pomýliť so smrteľne jedovatou hubou muchotrávkou zelenou. Pečiarka poľná na rozdiel od muchotrávky zelenej nemá na spodnej časti hlúbika pošvu /pozri obrázok/.

 

Pečiarka poľná

Muchotrávka zelená

 

 

Bedľa vysoká

 

Bedľa vysoká patrí medzi jedlé huby. Rastie koncom leta a v jeseni na trávnatých miestach.

 

Bedľa vysoká

 

 

Tanečnica poľná

 

Tanečnica poľná patrí medzi chutné jedlé huby. Rastie na trávnatých miestach, na lúkach, v parkoch, pri cestách.

 

Tanečnica poľná

Vodné vtáky

Životným prostredím vodných vtákov sú tečúce a stojaté vody, pramene potokov a riek, podmáčané lúky, rybníky, jazerá a vodné nádrže. Telo vodných vtákov je prispôsobené na plávanie a potápanie sa vo vode.

 

Medzi naše vodné vtáky patrí:

 

• kačica divá,

• hus divá,

• labuť hrbozobá.

 

Spoločnými znakmi týchto vodných vtákov sú:

 

• plávacie blany na nohách,

• mastné perie a koža, ktoré si mastia tukom z mazovej žľazy uloženej nad chvostom,

• drobné zúbky po okrajoch zobáka, ktoré slúžia ako sitko - potrava zostane v zobáku a voda pomedzi drobné zúbky vytečie.

 

 

Kačica divá

 

Kačica divá je vodný vták, dobre lieta, pláva a potápa sa. Živí sa prevažne drobnou rastlinnou potravou – semenami, plodmi, vodnými a pobrežnými rastlinami, niekedy aj drobnou živočíšnou potravou - hmyz, mäkkýše, larvy, ryby, žaby. Mláďatá si po vyliahnutí samé hľadajú potravu – sú nekŕmivé. Niektoré kačice odlietajú na jeseň do teplých južných oblastí, niektoré prezimujú u nás. Hovoríme, že sú čiastočne sťahovavé. Samec kačice divej sa od samice odlišuje sfarbením peria.

 

Samec kačice divej

 

 

Samica kačice divej

 

Hus divá

 

Hus divá patrí medzi vodné vtáky, žije v okolí stojatých vôd, dobre lieta. Zdržuje sa väčšinou na zemi. Je väčšia ako kačica divá, má silnejší zobák, dlhší krk a dlhšie nohy. Živí sa prevažne rastlinnou potravou – suchozemskými a vodnými rastlinami. Na zimu odlieta do teplejších oblastí – patrí medzi sťahovavé vtáky.

 

Hus divá

 

 

Labuť hrbozobá

 

Labuť hrbozobá patrí medzi veľké vodné vtáky. Dobre lieta. Žije na rybníkoch, jazerách a vodných nádržiach. Má dlhý, esovite prehnutý krk. Od ostatných druhov labutí sa líši čiernym hrboľom, ktorý sa nachádza nad zobákom. Živí sa prevažne rastlinnou potravou – vodnými rastlinami. Niektoré jedince odlietajú na jeseň do teplejších oblastí, niektoré prezimujú u nás na nezamrznutých vodných plochách – sú čiastočne sťahovavé. Je vzácna a chránená.

 

Labuť hrbozobá

 

Medzi ďalšie vtáky žijúce pri vodách patrí:

 

• kaňa močiarna,

• kormorán veľký,

• bocian biely.

 

 

Kaňa močiarna

 

Kaňa močiarna patrí medzi dravé vtáky. Dobre lieta. Žije v okolí rybníkov a vlhkých lúk. Jej potravou je hmyz, žaby, vodné vtáky, ryby. Patrí medzi sťahovavé vtáky.

 

Kaňa močiarna

 

 

Kormorán veľký

 

Kormorán veľký žije v okolí veľkých prírodných aj umelých vodných nádrží. Dobre lieta, ale aj dobre pláva, potápa sa až do hĺbky 30 metrov. Živí sa prevažne rybami.

 

Kormorán veľký

 

Bocian biely

 

Bocian biely patrí medzi brodivé vtáky – brodí sa v plytkých vodách. Dobre lieta. Žije v blízkosti vôd alebo mokrých trávnatých plôch. Má dlhé nohy, štíhly dlhý krk aj dlhý zobák. Vyhľadáva si potravu – žaby, myši, hady, ryby, drobný hmyz. Mláďatá sú po vyliahnutí odkázané na kŕmenie rodičmi, hovoríme, že sú kŕmivé. Je zákonom chránený.

 

Bocian biely

 

 

Medzi spevavé vtáky žijúce v okolí vodných plôch patrí:

 

• čajka smejivá – živí sa rybami, larvami hmyzu, slimákmi,

• rybárik riečny – živí sa drobnými rybami,

• kúdelníčka lužná – živí sa hmyzom a semenami,

• potápka chochlatá – živí sa malými rybami,

• volavka popolavá – živí sa žabami, rybami, vodným hmyzom.

 

 

Čajka smejivá

 

 

Rybárik riečny

 

 

Kúdelníčka lužná

 

Potápka chochlatá

 

Volavka popolavá

 

Vodné a brehové stavovce ryby

Vo vode žije veľa organizmov. Patria sem aj vodné stavovce. Stavovce sú živočíchy, ktoré majú vnútornú oporu tela - kostru a chrbticu zloženú zo stavcov.

 

Medzi vodné stavovce patrí aj kapor obyčajný. Je všežravý.

 

Životným prostredím kapra sú:

• rybníky,

• pomaly tečúce vody s vodnými rastlinami.

 

Telo kapra:

 

Telo kapra je pokryté šupinami. Pokožka obsahuje sliz, ktorý pomáha znižovať trenie pri plávaní. V prírode kapor dosahuje dĺžku 1 metra a hmotnosť okolo 25 kilogramov.

 

Telo kapra obyčajného sa člení na tri základné časti:

• hlava,

• trup,

• chvost.

 

Na hlave má:

• bezzubé ústa,

• dva mäsité fúziky po bokoch vrchnej čeľuste – v nich sú uložené chuťové a hmatové orgány,

• čuchový orgán – uložený v plytkých jamkách,

• vnútorné ucho – uložené v lebke,

• veľké oči – vidia na vzdialenosť 1 metra,

• žiabre – umiestnené na bokoch hlavy, pomocou nich dýcha kapor kyslík rozpustený vo vode, chránia ich žiabrové viečka.

 

Na trupe má:

• bočnú čiaru – zmyslový orgán, ktorým kapor vníma nárazy vĺn, tlak vody, smer prúdu a teplotu vody,

• plutvy – sú pohybovým orgánom, slúžia na udržanie rovnováhy a zmenu smeru.

 

Vonkajšia stavba tela kapra obyčajného

 

 

Opora tela:

 

Oporou tela kapra je vnútorná kostra. Má funkciu opory tela a chráni vnútorné orgány. Základom kostry je chrbtica zložená zo stavcov. Kostra hlavy je pevne spojená s trupom. Ku chrbtici sú pripojené rebrá.

 

Kostra kapra obyčajného

 

 

Medzi naše sladkovodné ryby patrí aj:

• pstruh potočný,

• lipeň tymianový,

• sumec západný,

• šťuka severná,

• uhor európsky,

• ostriež zelenkastý,

• plotica.

 

Pstruh potočný

 

• žije v čistých studených a horských tečúcich vodách,

• je dravý,

• živí sa menšími rybami, vodnými živočíchmi a hmyzom.

 

 

Pstruh potočný

 

Lipeň tymiánový

 

• žije v teplejších tečúcich vodách,

• je dravý,

• je pestro sfarbený,

• má veľkú chrbtovú plutvu.

 

 

Lipeň tymiánový

 

Sumec západný

 

• žije v pomaly tečúcich a stojatých vodách,

• na hlave má typické dva dlhé a štyri krátke fúziky,

• živí sa rybami,

• je naša najväčšia ryba - dosahuje dĺžku až 2 metre a hmotnosť okolo 60 kg.

 

Sumec západný

 

Šťuka severná

 

• žije v pomaly tečúcich a stojatých vodách,

• má typicky pretiahnuté telo, dlhú hlavu a hlboko rozštiepené ústa,

• je dravá,

• živí sa menšími rybami a vodnými živočíchmi.

 

Šťuka severná

 

Úhor európsky

 

• má štíhle hadovité telo,

• žije v riekach, ale rozmnožuje sa v mori,

• je dravý,

• zimu prespáva zahrabaný v bahne.

 

 

Úhor európsky

 

Ostriež zelenkastý

 

• žije v riekach a priehradách,

• je dravý.

 

 

 

Ostriež zelenkastý

 

Plotica

 

• žije v stojatých vodách,

• je všežravá,

• žije v húfoch.

 

 

Plotica

 

Význam rýb pre človeka:

 

Ryby sú pre ľudí na celom svete dôležitým zdrojom potravy. Rybacie mäso je ľahko stráviteľné a chutné, obsahuje bielkoviny, vitamíny A a D.

 

vodne bezstavovce

Vo vode žije veľa organizmov. Patria sem aj vodné bezstavovce. Bezstavovce sú živočíchy, ktoré nemajú vnútornú kostru s chrbticou zloženú zo stavcov.

 

Vodné bezstavovce sa živia vodnými rastlinami a planktónom. Väčšina z nich dýcha kyslík rozpustený vo vode. Zimu prežívajú v nehybnom stave v ulite alebo lastúre. Vtedy prijímajú málo kyslíka a žiadnu potravu.

 

Niektoré vodné bezstavovce majú mäkké telo chránené:

• lastúrou,

• ulitou,

• pancierom.

 

Medzi vodné bezstavovce, ktoré majú lastúru, patrí napríklad:

• škľabka veľká,

• kôstkovka,

• korýtko rybničné.

 

 

 

Škľabka veľká

 

 

Škľabka veľká žije na dne stojatých a pomaly tečúcich vôd. Telo má chránené dvoma lastúrami. Z lastúr pri pohybe vysúva svalnatú nohu, pomocou ktorej sa pohybuje. Škľabka veľká je potravou rýb a vtákov.

 

 

lastúry škľabky veľkej	škľabka veľká

 

 

Medzi vodné bezstavovce, ktoré majú ulitu, patrí napríklad:

• vodniak vysoký,

• močiarka živorodá,

• kotúľka veľká.

Vodniak vysoký

 

Vodniak vysoký žije na kameňoch a vodných rastlinách v blízkosti stojatých a pomaly tečúcich vôd. Vrchol ulity má výrazne končistý. Z ulity sa vysúva hlava a svalnatá noha, pomocou ktorej sa pohybuje. Živí sa vodnými riasami a rastlinami.

 

 

vodniak vysoký	končistá ulita vodniaka vysokého

 

 

Medzi vodné bezstavovce, ktoré majú telo chránené pancierom patrí napríklad:

• rak riečny,

• dafnia štíhla,

• cyklop obyčajný.

 

Rak riečny

 

Mäkké telo raka riečneho chráni tvrdý pancier. Žije len v čistých vodách. Pancier nerastie, preto ho rak občas zvlieka. Vtedy nie je jeho telo chránené, preto sa ukrýva v brehových dutinách, pod kameňmi a pod koreňmi stromov. Má výborný čuch, ktorým vyhľadáva potravu – uhynuté živočíchy.

 

Telo raka riečneho tvorí:

• hlavohruď,

• bruško.

 

Na hlavohrudi má:

• ústny otvor,

• zmyslové orgány

• článkované končatiny.

 

Rak riečny má viac párov končatín:

• na hlavohrudi:

  • prvý pár – klepetá - slúžia na uchopenie potravy a na obranu,

  • štyri páry končatín – kráčavé končatiny – slúžia na pohyb po dne,

• na brušku:

  • krátke končatiny, ktoré samička používa na prichytávanie vajíčok a vyliahnutých mláďat.

 

Bruško raka riečneho je zakončené chvostovou plutvičkou, ktorá mu slúži na pohyb dozadu.

 

Rak riečny patrí medzi chránené živočíchy.

 

 

 

 

rak riečny

 

 

 

 

Dafnia štíhla

Dafnia štíhla žije v stojatých vodách, je veľmi malá. Má priehľadný pancier, ktorý nerastie, preto ho občas zvlieka.

 

Na hlave má dlhé tykadlá, pomocou ktorých sa trhavo pohybuje a priháňa si potravu do ústneho otvoru. Živí sa riasami, baktériami a inými mikroorganizmami. Slúži ako potrava pre ryby.

 

 

 

dafnia obyčajná

 

Pijavica lekárska

 

Medzi vodné bezstavovce patrí aj pijavica lekárska. Žije na dne potokov a rybníkov. Jej telo je článkované. Nie je pokryté štetinami. Je známa svojimi svalnatými prísavkami, ktoré sú uložené na prednej a zadnej časti tela. Živí sa drobnými vodnými živočíchmi a krvou vodných stavovcov.

 

 

 

 

pijavica lekárska

 

Vodné cicavce

Životným prostredím vodných cicavcov sú rieky, jazerá, rybníky a vodné nádrže. Telo vodných cicavcov je dokonale prispôsobené životu vo vode.

 

 

Medzi naše vodné cicavce patrí:

• vydra riečna,

• bobor vodný,

• ondatra pižmová.

 

Spoločným znakom vodných cicavcov je:

• lesklá, hustá a nepremokavá srsť,

• silný chvost,

• plávacie blany.

 

 

Lesklá, hustá a nepremokavá srsť chráni živočíchy pred chladom.

 

Silný chvost používajú živočíchy ako veslo a kormidlo.

 

Plávacie blany medzi prstami umožňujú vodným cicavcom dobre plávať.

 

Vydra riečna

 

Vydra riečna je vodný cicavec, má valcovité telo, plochú hlavu a malé ušká. Okolo širokej papule má hmatové fúzy, ktoré využíva pri love koristi v tme a kalnej vode.

 

Jej životným prostredím sú čisté vody, v ktorých je dostatok potravy a vhodné úkryty.

 

Je mäsožravá, živí sa najmä rybami, hmyzom a rakmi. Vydra riečna patrí medzi ohrozené živočíchy, je zákonom chránená.

 

 

 

 

 

Vydra riečna

 

Bobor vodný

 

Bobor vodný je veľký vodný cicavec, jeho telo dorastá do dĺžky 1 metra. Má veľké hlodavé zuby, ktoré mu dorastajú po celý život. Patrí medzi hlodavce. Hlodavé zuby si bobor obrusuje pri obhrýzaní kmeňov stromov. Žije v kolóniách. Na brehoch si vyhrabáva nory, stavia hrádze a hrady z kmeňov stromov, konárov a kameňov. Hrádze môžu dosahovať výšku až 1,5 metra a priemer 3 – 4 metre.

 

Bobor vodný sa živí rastlinnou potravou. Patrí medzi ohrozené živočíchy. Je zákonom chránený.

 

 

 

 

Bobor

 

Ondatra pižmová

 

Ondatra pižmová má telo dlhé približne 40 centimetrov. Sploštený chvost má pokrytý šupinami. Veľmi dobre pláva a potápa sa. Ondatra si stavia kopovité nory z rastlín. Rastliny sa zakorenia a rozmnožia sa. Takto napomáha ondatra rozširovaniu rastlín. Ondatra sa živí najmä rastlinnou potravou. Patrí medzi hlodavce. Je zákonom chránená.

 

 

Ondatra pižmová

 

Lesné huby a lišajníky

Všetky rastliny a živočíchy žijúce v lese tvoria spoločenstvo lesa. Do spoločenstva lesa patria aj lesné huby a lišajníky. Huby majú pre les veľký význam. Rozkladajú zvyšky rastlinných aj živočíšnych tiel  na jednoduché látky, a tým ich vracajú späť do prírody. Hubami sa živí mnoho živočíchov, napríklad slimák.

 

HUBY

 

Telo huby tvorí:

• podhubie – huba ním čerpá z pôdy výživu,

• plodnica – má dve časti – hlúbik a klobúk.

 

 

 

muchotrávka zelená

 

 

 

Na spodnej strane klobúka môže mať huba:

• lupene – napríklad bedľa vysoká,

• rúrky – napríklad hríb dubový (dubák), kozák brezový (brezák).

 

klobúk s lupeňmi bedle vysokej	klobúk s rúrkami kozáka brezového

 

Na lupeňoch a rúrkach sa nachádzajú výtrusnice, v ktorých sa tvoria výtrusy. Výtrusmi sa huby rozmnožujú.

 

Lupene na klobúku mladých húb chráni takzvaný závoj. Počas rastu sa závoj trhá a na hlúbiku zostáva z neho len zvyšok podobný prsteňu.

 

prsteň na hlúbiku bedle vysokej	prsteň na hlúbiku muchotrávky červenej

 

Lesné huby rastú pod určitými stromami. Napríklad hríb dubový rastie najčastejšie pod dubom, kozák brezový rastie najčastejšie pod brezou.

 

Huby získavajú z odumretých častí stromov živiny a zároveň umožňujú stromom čerpať vodu z pôdy.

 

Takéto prospešné spolužitie dvoch organizmov sa nazýva symbióza.

 

Huby rozdeľujeme na:

• jedlé – napríklad hríb dubový, plávka zelená, masliak obyčajný, kozák osikový,

• nejedlé – napríklad rýdzik kravský,

• jedovaté – napríklad muchotrávka zelená, hríb satan, muchotrávka červená.

 

Muchotrávka zelená

 

 

 

Muchotrávka zelená patrí medzi smrteľne jedovaté huby. Otrava muchotrávkou zelenou je veľmi nebezpečná, pretože sa prejavuje až po 24 - 48 hodinách, keď sú jedovaté látky už v krvi. Mladá muchotrávka zelená je celá obalená v plachtičke. Počas rastu sa plachtička trhá. Na dolnej časti hlúbika zostáva po plachtičke zvyšok, ktorý sa nazýva pošva.

 

 

muchotrávka zelená

 

 

 

Základné zásady zberu húb:

• zbierame len huby, ktoré dobre poznáme,

• pomáhame si farebným atlasom húb,

• huby nezbierame do plastového vrecka, aby sa nesparili,

• zbierame len zdravé huby,

• plodnice z pôdy vykrútime, aby sme nepoškodili podhubie,

• hlúbik očistíme a zvyšky vrátime do pôdy,

• huby čo najskôr spracujeme,

• nejedlé a jedovaté huby neničíme.

 

Prvá pomoc pri otrave hubami:

• pri prejavoch nevoľnosti, slabosti, dávení či hnačke po požití húb, ihneď vyhľadáme lekára,

• lekár urobí výplach žalúdka,

• v prípade nedostupnosti lekára vyvoláme vracanie a čo najskôr dopravíme postihnutého do nemocnice.

 

LIŠAJNÍKY

 

 

 

Telo lišajníka tvoria dva organizmy, ktoré sa navzájom potrebujú:

• huba,

• riasa.

 

Huba poskytuje riase vodu a riasa vytvára organické látky, ktoré potrebuje huba. Žijú vo vzájomne prospešnom vzťahu – žijú v symbióze.

 

Lišajníky môžeme nájsť na skalách, na múroch, na pôde, na stromoch. Rastú však len v čistom ovzduší. Lišajníky rastúce na skalách, rozrušujú povrch skál. V skalách sa tvoria trhliny, v ktorých sa zachytáva prach a rôzne organické zvyšky. Z nich sa časom vytvorí pôda, ktorá poskytuje život iným organizmom.

 

Medzi lišajníky patrí:

• zemepisník mapovitý

• diskovka bublinatá,

• dutohlávka horská,

• diskovník múrový.

zemepisník mapovitý rastie na skale	diskovník múrový
dutohlávka horská

 

Vysokohorské rastliny

Vysokohorské rastliny žijú vo vysokohorských spoločenstvách. Vysokohorské spoločenstvá sa nachádzajú v najvyšších polohách Slovenska a sú najmenej porušené činnosťou človeka. Vysokohorské rastliny sa prispôsobili tuhej dlhej zime, krátkej jari a krátkemu letu.

 

Vysokohorské spoločenstvá tvorí:

• horná hranica lesa,

• kosodrevina,

• horské lúky,

• skalné bralá.

 

 

Tatranský národný park – vysokohorské prostredie

 

 

Smrekové lesy

Smrekové lesy rastú vo vyšších polohách, tvoria najvyššie lesné pásmo. Smreky majú korene plytko v zemi, a preto ich silný vietor často poškodzuje. Takého poškodené porasty napádajú lykožrúty (chrobák, ktorého larvy sa živia lykom stromov, strom s poškodeným lykom slabne a napokon zahynie).

 

V smrekových lesoch rastú dreviny:

• jarabina vtáčia,

• vŕba rakytová,

• brusnica čučoriedková,

• brusnica obyčajná.

 

Brusnica čučoriedková	Brusnica obyčajná

 

 

Kosodrevina

 

Kosodrevina sa rozkladá v oblasti hranice lesa. Rastú tu dreviny:

• borovica kosodrevinová,

• jarabina vtáčia,

• brusnice,

• čučoriedky.

 

Babia hora – kosodrevina

 

Pozdĺž hranice lesa rastie roztrúsene aj borovica limba. Je to vysokohorský ihličnatý strom, ktorý odoláva silným vetrom a mrazom. Má širokú zaokrúhlenú korunu. U nás rastie len vo Vysokých Tatrách. Je chránená.

 

 

Borovica limba

 

Horské lúky

 

Horské lúky sa vyskytujú vo vysokých polohách. Rastú tu len vysokohorské trávy a byliny, ktoré odolávajú chladu.

 

 

Vysoké Tatry - horské lúky

 

Skalné bralá

 

Skalné bralá sa nachádzajú v najvyšších polohách. Mráz a sneh sa tu vyskytujú aj počas leta. Rastú tu lišajníky.

 

  

Vysoké Tatry – skalné bralá

 

 

Lišajník – zemepisník mapovitý

 

Vysokohorské rastliny

 

Vysokohorské rastliny rastú vo vysokých polohách. Stavbou tela sú prispôsobené silnému vetru a chladu. Sú nízke a drobné, dobre si vedia udržať teplo a vlhko. Vysokohorské rastliny majú sýte zafarbenie kvetov, ktoré im pomáha odolávať škodlivému slnečnému žiareniu. Vôňa kvetov láka hmyz, ktorý rastliny opeľuje.

 

Medzi vysokohorské rastliny patrí napríklad:

• prvosienka holá,

• plesnivec alpínsky,

• horcokvet Cluisov,

• iskiernik ľadovcový,

• poniklec,

• zvonček tatranský,

• astra alpínska.

 

 

Plesnivec alpínsky	Poniklec prostredný

 

Vysokohorské živočíchy

Vysokohorské živočíchy žijú vo vysokohorských spoločenstvách. Vysokohorské spoločenstvá sa nachádzajú v najvyšších polohách Slovenska a sú najmenej porušené činnosťou človeka.   Vysokohorské živočíchy sa prispôsobili drsným podmienkam, tuhej dlhej zime, silnému vetru, krátkej jari a krátkemu letu.

 

Vysokohorské spoločenstvá tvorí:

 

• horná hranica lesa,

• kosodrevina,

• horské lúky,

• skalné bralá.

 

 

Tatranský národný park – vysokohorské prostredie

 

 

 

Orol skalný

 

 

 

 

Orešnica perlovaná patrí medzi spevavé vtáky. Hniezda si buduje v smrekových lesoch. Počas leta sa živí hmyzom, ale aj bobuľami a v zimnom období sa živí semenami ihličnatých stromov, ktoré si v jeseni ukrýva do pôdy. Patrí medzi stálych vtákov – to znamená, že na zimu neodlieta do teplejších krajín.

 

 

Orešnica perlovaná

 

Zástupcami cicavcov sú:

 

• svišť horský,
• kamzík vrchovský,
• hraboš snežný,
• rys ostrovid,
• vlk obyčajný,
• medveď hnedý,
• mačka divá.

 

Svišť horský patrí medzi hlodavce. Žije v podzemných dierach,  v skalných dutinách, na lúkach i v kosodrevine. Živí sa rastlinnou potravou. Počas zimného obdobia spí – až sedem mesiacov. Nerobí si na zimu žiadne zásoby, počas spánku žije z vlastného tuku. Je spoločenský – v  priestrannom brlohu spí celá kolónia svišťov. Je veľmi ostražitý, v prípade nebezpečenstva  vystríha  ostatné svište ostrým hvizdom – svišťaním. Je zákonom chránený.

 

 

 

Svišť horský

 

 

 

 

 

Kamzík vrchovský

 

 

 

Život v lese. Lesné cicavce

Všetky rastliny a živočíchy žijúce v lese tvoria spoločenstvo lesa. Do spoločenstva lesa patria aj lesné cicavce. Cicavce rodia živé mláďatá. Mláďatá sa po narodení živia materským mliekom.

 

 

Lesné cicavce môžeme rozdeliť na:

 

• bylinožravé,

• mäsožravé,

• všežravé,

• hmyzožravé.

 

 

Bylinožravé lesné cicavce

Medzi bylinožravé lesné cicavce patrí:

 

• srnec lesný,

• jeleň lesný,

• veverica stromová.

 

Srnec lesný

• je typickým cicavcom našich lesov,

• živí sa bylinami a výhonkami stromov – je bylinožravý,

• samec má parohy, ktoré na jeseň zhadzuje, na jar mu narastú nové,

• majú výborný sluch a zrak,

• rýchlo utekajú.

 

 

Jeleň lesný

• je väčší ako srnec lesný,

• živí sa trávou, bylinami, výhonkami, lístím a kôrou drevín, rôznymi plodmi – je bylinožravý,

• v čase párenia môžeme počuť hlasné trúbenie,

• samica jeleňa sa nazýva laň,

• jelene žijú v stádach.

 

 

Veverica stromová

 

• živí sa semenami, hubami, suchými plodmi – orieškami a drobnými živočíchmi,

• predné zuby – rezáky má hlodavé, stále dorastajú, obrusuje si ich potravou,

• žije na stromoch,

• veľmi dobre a rýchlo sa šplhá a skáče po stromoch,

• pri skákaní si udržuje rovnováhu huňatým chvostom.

 

veverica

 

 

Mäsožravé lesné cicavce

Lesné mäsožravce majú telo prispôsobené na lov. Živia sa živočíšnou potravou.

Medzi mäsožravé lesné cicavce patrí:

 

• rys ostrovid,

• líška hrdzavá,

• kuna lesná,

• vlk dravý.

 

Rys ostrovid

• loví skokom,

• živí sa najmä lovom sŕn, drobných cicavcov a hlodavcov,

• má výborný zrak,

• na konci ušníc má štetinky.

 

Rys ostrovid

 

Líška hrdzavá

• živí sa prevažne hlodavcami a bezstavovcami (myši, králiky, dážďovky),

• prenáša nebezpečnú nákazlivú chorobu – besnotu,

• loví v noci,

• má dobre vyvinutý zrak a sluch.

 

Líška hrdzavá

 

Kuna lesná

 

• živí sa hrabošmi, vevericami, hmyzom a lesnými plodmi,

• rada si pochutná na mede a ovocí.

Kuna lesná

 

Vlk dravý

 

• hlavnou potravou sú jelene, srny, diviaky, ale aj menšie cicavce a hlodavce,

• žije vo svorkách,

• korisť naháňa, dokiaľ ju neuštve,

• je plachý, človeka sa bojí,

• má výborný čuch, sluch aj zrak.

Vlk dravý

 

 

Všežravé lesné cicavce

Všežravé cicavce sa živia rastlinnou aj živočíšnou potravou.

Medzi všežravé lesné cicavce patrí:

 

• sviňa lesná,

• medveď hnedý,

• jazvec.

 

Sviňa lesná

 

• živí sa žaluďmi, bukvicami, orieškami, korienkami, larvami hmyzu – je všežravá,

• žije v čriedach,

• kožu má pokrytú hrubými štetinami,

• na hlave má kly.

Sviňa lesná (divá)

 

Medveď hnedý

 

• živí sa väčšinou rastlinnou potravou (tráva, byliny, lesné plody), hmyzom ale aj uhynutými zvieratami - je všežravý,

• ukladá sa na zimný spánok,

• patrí medzichránené živočíchy.

 

Medveď hnedý

 

Hmyzožravé lesné cicavce

Medzi hmyzožravé lesné cicavce patrí netopier veľký.

 

Netopier veľký

• medzi predĺženými prstami na predných končatinách a bokmi tela a zadnými končatinami má lietaciu blanu,

• na hľadanie potravy a na orientáciu v priestore mu slúžia ušnice, ktorými zachytáva odrazy zvukov od predmetov v okolí,

• živí sa hmyzom - je hmyzožravý,

• vyletuje neskoro večer, až za tmy a loví väčší hmyz.

Netopier veľký

 

Život v lese. Lesné vtáky

Všetky rastliny a živočíchy žijúce v lese tvoria spoločenstvo lesa. Do spoločenstva lesa patria aj lesné vtáky. Telo vtákov je prispôsobené na lietanie – predné končatiny majú premenené na krídla.

 

 

Vtáky majú telo pokryté perím, ktoré ich chráni pred stratou tepla. Vtáky majú perie:

• vrchné - obrysové,

• spodné – páperie,

• na krídlach a chvoste – letky.

 

Na hlave majú vtáky zobák, ktorý je prispôsobený na získavanie potravy. Vtáky potrebujú pre svoj život vhodné životné prostredie, dostatok potravy a vhodné miesta na hniezdenie.

 

V lese žijú rôzne druhy vtákov, napríklad dravé vtáky, spevavé vtáky, hmyzožravé vtáky, vtáky živiace sa rastlinnou potravou.

 

Dravé vtáky

Typickým znakom dravých vtákov je hákovitý zobák, silné pazúry, ktoré používajú na lov. Pri love im pomáha vynikajúci zrak. Živia sa menšími a drobnými živočíchmi, tým zabraňujú ich premnoženiu - udržiavajú biologickú rovnováhu. Dravce patria medzi chránené živočíchy.

 

Medzi dravé vtáky patrí:

 

myšiak lesný – loví najmä hraboše	jastrab lesný – loví stredne veľké vtáky

 

Sovy

 

Sovy sú veľmi podobné dravcom a to spôsobom lovu. Majú zahnutý zobák a silné pazúry.Lovia za súmraku a v noci. Pri love im pomáha veľmi dobrý zrak a sluch. Ich perie je mäkké, preto je ich let veľmi tichý. Živia sa drobnými živočíchmi (hraboše, myši), vtákmi a hmyzom. Sovy patria medzi chránené živočíchy.

 

 

Medzi sovy patrí:

• sova lesná,

• výr skalný,

• kuvik vrabčí.

 

sova lesná	výr skalný
kuvik vrabčí – najmenšia sova

 

 

Spevavé vtáky:

 

Spevavé vtáky sú väčšinou menšie a majú dobre vyvinutý hlasový ústroj. Hlasovým prejavom spevavých vtákov je ich typický „spev“. Spevom ohraničujú územie, na ktorom hniezdia a získavajú potravu. Živia sa rastlinnou aj živočíšnou potravou, ale viaceré spevavce sa živia najmä hmyzom.

 

Medzi spevavé vtáky patrí:

• sojka škriekavá,

• pinka lesná,

• brhlík,

• slávik červienka,

• sýkorka uhliarka.

 

Sojka škriekavá:

 

• má typický škriekavý hlas,

• je stály vták - neodlieta na zimu do iných krajín,

• živí sa slimákmi, hmyzom, lesnými plodmi, mláďatami vtákov,

• robí si zásoby potravy na zimu – zahrabáva žalude do pôdy, čím ich rozširuje,

• zaujímavé je, že dokáže napodobniť zvuky iných vtákov a živočíchov.

sojka škriekavá

 

pinka lesná

 

slávik červienka

 

Ďalšie lesné vtáky

 

Ďateľ veľký:

• žije v zmiešaných lesoch,

• poznáme ho podľa klopavého zvuku,

• po kmeni stromov sa pohybuje šplhavými nohami,

• má silný zobák, lepkavý jazyk s háčikmi, pomocou ktorého vyberá larvy hmyzu zo stromov,

• je stály vták – neodlieta na zimu do teplých krajín.

 

ďateľ veľký

 

 

Kukučka jarabá:

 

• živí sa hmyzom, najmä chlpatými húsenicami,

• typickým hlasovým prejavom je kukanie – ozýva sa ním samec,

• je sťahovavá – na zimu odlieta do teplých krajín,

• samička znáša vajcia na zem a v zobáku ich prenáša do hniezd iných vtákov, o mláďatá sa nestará,

• mláďa vytlačí z hniezda ostatné vajcia, a tak má potravu len pre seba.

 

kukučka jarabá

 

Tetrov hlucháň:

 

• žije v zmiešaných a listnatých lesoch,

• je stály vták, neodlieta na zimu do iných krajín,

• živí sa rastlinnou potravou - semenami, listami a púčikmi.

tetrov hlucháň

 

Lesné kvitnúce byliny

Všetky rastliny a živočíchy žijúce v lese tvoria spoločenstvo lesa. Do spoločenstva lesa patria aj lesné kvitnúce byliny.

 

 

• koreň,
• stonka,
• listy,
  
• kvety.
  

 

 

Koreň:

Korene upevňujú bylinu v pôde. Korene nasávajú vodu z pôdy a dopravujú živiny do stonky. V koreňoch sa ukladajú zásobné látky – živiny.

 

Stonka:

Stonka je dužinatá, vyrastajú z nej listy a kvety. Stonka vedie živiny z koreňov do listov a kvetov. Stonka dvíha listy a kvety k svetlu.

 

Listy:

Listami prijíma bylina potravu a dýcha nimi. Listami rastlina vyparuje nepotrebnú vodu. V listoch prebieha fotosyntéza.

 

Kvety:

Kvety vyrastajú zo stonky. Kvety sú rozmnožovacie orgány byliny. Z kvetov sa vyvíjajú plody a semená. Semená rozširuje vietor a živočíchy.

 

 

stavba tela kvitnúcej byliny

 

 

Jarné lesné kvitnúce byliny znášajú nízke teploty. Patrí sem napríklad snežienka jarná, ktorá vyrastie aj spopod snehu.

 

 

snežienka jarná

 

 

V lesoch rastú kvitnúce byliny:

• chránené,
  
• liečivé,
  
• jedovaté.

 

 

Medzi chránené byliny patrí napríklad snežienka jarná a bleduľa jarná. Chránené sú všetky časti týchto rastlín.

 

 

bleduľa jarná

 

 

Medzi liečivé byliny patrí napríklad pľúcnik lekársky a prvosienka.

 

 

pľúcnik lekársky

 

 

 

prvosienka

 

 

 

Medzi jedovaté kvitnúce byliny patrí bleduľa jarná, konvalinka voňavá, vranovec.

 

konvalinka voňavá

 

 

 

 

vranovec

 

Lesné obojživelníky a plazy

Všetky rastliny a živočíchy žijúce v lese tvoria spoločenstvo lesa. Do spoločenstva lesa patria aj lesné obojživelníky a plazy. Majú chrbticu zloženú zo stavcov a preto ich nazývame stavovce.

 

 

 

Lesné obojživelníky

 

• skokan hnedý,
• mlok bodkovaný,
• salamandra škvrnitá.

 

Skokan hnedý:

 

• telo má pokryté vlhkou hladkou kožou,
• na sploštenej hlave má veľké oči, široké ústa,
• v ústach má vymrštiteľný lepkavý jazyk,
• pri ústach má zvukové mechúriky, ktoré zosilňujú kŕkanie,
• na trupe má predné a zadné končatiny,
• na predných končatinách má štyri prsty,
• na zadných končatinách má päť prstov spojených plávacou blanou,
• k svojmu životu potrebuje vodné prostredie, kde sa z vajíčok vyvíjajú žubrienky a z nich dospelé žaby.

 

 

skokan hnedý

 

 

Mlok bodkovaný a salamandra škvrnitá patria medzi lesné obojživelníky s chvostom.

 

salamandra škvrnitá

 

 

 

Lesné plazy:

• žijú na okrajoch lesov a na miestach, kde boli vyrúbané stromy,
• telo majú pokryté suchou kožou so šupinami a štítkami,
• patria sem hady – pohybujú sa plazením,
• patria sem aj jašterice a korytnačky – pohybujú sa pomocou krátkych končatín.

• jašterica krátkohlavá,
• slepúch krehký,
• užovka hladká,
• užovka stromová.

 

 

Jašterica krátkohlavá:

 

• má štíhle telo zakončené chvostom,
• má krátke končatiny s piatimi prstami, ktoré sú zakončené pazúrikmi,
• má dlhý jazyk, ktorým loví korisť, napr. hmyz, pavúky a dážďovky,
• pri nebezpečenstve sa chráni odlomením časti chvosta, ktorý dorastá,
• koža nerastie spolu s telom, preto sa jašterica zvlieka.

 

jašterica krátkohlavá - samček

 

 

 

 

 

 

 

 

Slepúch krehký:

• je to jašterica, ktorá má zakrpatené končatiny,
• živí sa hmyzom a jeho larvami, slimákmi a pavúkmi,
• v prípade nebezpečenstva sa mu odlomí chvost, ale nedorastá,
• ľudia ho považujú za hada, a preto ho často zabíjajú.

 

slepúch krehký

 

 

Užovka hladká:

• je to nejedovatý had,
• žije v teplých svetlých lesoch na slnečných stráňach aj v opustených lomoch,
• telo má valcovité pokryté suchou kožou,
• koža nerastie s telom, preto ju musí zvliekať, zvlieka ju naraz,
• pohybuje sa rýchlym plazením,
• loví myši, žaby, jašterice silným ovinutím okolo ich tela,
• v prípade nebezpečenstva sa bráni hryzením a útočením.

 

užovka hladká

 

Užovka stromová:

• je to nejedovatý had,
• žije v teplých listnatých lesoch na kamenistých stráňach,
• živí sa lovom myší, jašteríc, niekedy vyberá vtáčie hniezda,
• na zemi sa pohybuje pomaly, na stromoch sa pohybuje rýchlo a obratne.

 

 

užovka stromová

 

Lesné mikroorganizmy a nekvitnúce byliny

Všetky rastliny a živočíchy žijúce v lese tvoria spoločenstvo lesa. Do spoločenstva lesa patria aj lesné mikroorganizmy a nekvitnúce byliny.

 

V lesnej pôde žijú pôdne baktérie. Sú veľmi malé, voľným okom neviditeľné. Môžeme ich pozorovať len mikroskopom, preto ich nazývame mikroorganizmy. Majú rozličné tvary.

 

Telo pôdnych baktérií tvorí jedna bunka, ktorá prijíma potravu, rastie, rozmnožuje sa a podobne. Pôdne baktérie podporujú tvorbu živín v pôde (humusu) tým, že rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov.

 

Drobnozrnko

 

Medzi pôdne baktérie patrí drobnozrnko. Je to riasa, ktorá sa tvorí na vlhkej kôre stromov. Môžeme ju vidieť ako zelený povlak na kôre stromu. Telo každého drobnoozrnka tvorí jedna guľovitá bunka, ktorá je viditeľná iba mikroskopom. V bunke sa nachádza zelené farbivo – chlorofyl, ktoré umožňuje fotosyntézu.

 

Machy

 

Na vlhkých miestach a v tieni rastú lesné byliny – machy. Patrí sem ploník, ktorý vytvára v lese husté porasty.

 

Telo machu tvoria:

 

 

1. pakorienky (príchytné vlákna),

2. pabyľka

3. palístky

 

telo machu	machy v lese

 

Keď je sucho, palístky má zvinuté a pritisnuté k pabyľke. Keď je vlhko, palístky sa rozvinú. Vyparuje sa z nich voda a tým udržiavajú machy v lese vlhkosť. Rozmnožujú sa výtrusmi.

 

 

Paprade

 

Paprade sú nekvitnúce byliny. Rastú v tieni a na vlhkých miestach. Listy sú stočené do lievika. Zachytávajú dažďovú vodu, ktorá steká po lievikovitých listoch až ku koreňom. Rozmnožujú sa výtrusmi. Na jar sa na spodnej strane listov tvoria kôpky výtrusníc, v ktorých dozrievajú výtrusy. Keď dozrejú, výtrusnice puknú a výtrusy vymršťujú do okolia. Vo vlhkej pôde vyklíčia a vyrastú z nich nové paprade.

 

 

papraď samčia	výtrusnice na spodnej strane listov paprade

 

Prasličky

 

Prasličky patria medzi nekvitnúce byliny. Na jar vyrastá z podzemnej stonky hnedá byľ, na vrchole má výtrusnicu. V lete rastie zelená byľ a v jej podzemku sa hromadia zásobné látky pre budúcu jar.

 

praslička - hnedá byľ s výtrusnicou na vrchole	praslička – zelená byľ

 

 

Lesné dreviny

Všetky rastliny a živočíchy žijúce v lese tvoria spoločenstvo lesa. Do spoločenstva lesa patria aj lesné dreviny.

 

Dreviny sú rastliny, ktoré majú drevnatú stonku.

Patria sem:

1. stromy – ich stonka sa rozkonáruje v určitej výške nad zemou,

2. kry - ich stonka sa rozkonáruje hneď od zeme.

 

 

strom	ker

 

Telo drevín tvorí:

1. koreň,

2. kmeň,

3. koruna.

 

Koreň:

Koreňmi drevinanasáva vodu z pôdy a dopravuje živiny do kmeňa. Korene sú zväčša rozrastené pod zemou do takej šírky do akej je rozkonárená koruna.

 

Koruna:

Korunu dreviny tvoria konáre, na ktorých rastú listy. Na korune rastú aj kvety a plody so semenami.

 

Kmeň:

Kmeň je zhrubnutá drevnatá stonka. Kmeň nesie korunu. Kmeň vedieživiny z koreňov do korunya naopak z koruny do koreňov.

 

V lesoch rastú stromy:

1. ihličnaté,

2. listnaté.

 

Ihličnaté stromy:

· majú štíhle a pružné kmene,

· odolávajú chladu a silnému vetru,

· nemenia svoj vzhľad počas roka,

· ich listy sú ihlice, ktoré na jeseň neopadávajú (okrem smrekovca),

· rastú na nich šišky, v ktorých sú uložené semená,

 

patrí sem smrek, borovica, jedľa, smrekovec

 

smrek	smrek
borovica	borovica
jedľa	jedľa
smrekovec	smrekovec

 

 

Listnaté stromy:

 

· menia svoj vzhľad počas roka,

· na jar na konároch rastú púčiky, z ktorých sa vyvinú listy a kvety,

· v lete dozrievajú plody,

· na jeseň sa lístie sfarbí a zo stromu opadáva,

· patrí sem dub, buk, breza.

 

 

dub	buk
breza	ostružina
baza	brusnica

 

Poznávame rastliny a živočíchy

V prírode žijú rôzne organizmy. Odlišujú sa:

 

• tvarom,

• farbou,

• veľkosťou,

• zložitosťou,

• stavbou tela.

 

Telo organizmov tvoria jednotlivé orgány.

 

Stavba tela rastlín

 

Vyživovacie orgány rastlín:

• koreň,

• stonka,

• listy.

 

Rozmnožovacie orgány rastlín:

• kvety,
• plody so semenami.

 

 

 

Rastliny delíme podľa stonky na:

 

• byliny – majú dužinatú stonku,
• dreviny- majú drevnatú stonku – sú to stromy a kry.

 

Stavba tela bylín: koreň, stonka, listy.

Stavba tela drevín: koreň, kmeň, koruna.

 

Bylina – tulipán

 

Drevina - borovica lesná

 

Drevina - šípový ker

 

Stavba tela živočíchov

 

Stavba tela živočíchov závisí najmä:

• od prostredia, v ktorom žijú,

• od spôsobu výživy.

   

 

Podľa toho, čím sa živočíchy živia, ich delíme na:

• bylinožravce – živia sa rastlinami,
  
• mäsožravce – živia sa inými živočíchmi,
• všežravce – živia sa aj rastlinami, aj inými živočíchmi.

 

Podľa stavby tela sa živočíchy delia na:

• bezstavovce – nemajú kostru zloženú z kostí, napríklad dážďovka, slimák, motýľ,
• stavovce – majú kostru zloženú z kostí, kostru tvori chrbtica zložená zo stavcov, napríklad mačka, kapor, kôň.

 

Bezstavovce:

 

dážďovka

 

slimák

 

motýľ

 

Stavovce:

 

mačka

 

kapor

 

Príroda a život okolo nás. Poznávame prírodu

Všetko okolo nás, čo nevytvoril človek, sa nazýva príroda.

Prírodu tvoria prírodniny:

 

• živé – prijímajú potravu, dýchajú, rastú, pohybujú sa, rozmnožujú sa, reagujú na podnety z okolia, hynú – patria sem baktérie, huby, rastliny a živočíchy.

 

• neživé - môžu meniť svoj tvar, ale nie sú živé, nerastú – patrí sem slnko, voda, vzduch, pôda, minerály a horniny.

 

Aby sme mohli lepšie spoznať prírodu, musíme ju pozorovať a skúmať. Vedci, ktorí sa zaoberajú pozorovaním a skúmaním prírody sa nazývajú prírodovedci. Na skúmanie prírody využívajú pokusy – krátkodobo alebo dlhodobo pozorujú prírodu podľa určitých postupov.

 

Prírodu môžeme pozorovať:

 

• voľným okom – pozorujeme všetko, čo je zrakom viditeľné,

• lupou – pozorujeme malé predmety, je to nástroj používaný na optické zväčšenie pozorovaného,

• mikroskopom – pozorujeme predmety veľmi malých rozmerov (neviditeľné okom),

• ďalekohľadom – pozorujeme predmety vo veľkej vzdialenosti.

 

Voľným okom môžeme pozorovať napríklad kvety na lúke.

Lupou môžeme pozorovať rozmnožovacie orgány kvetu – piestik a tyčinky.

Mikroskopom možno pozorovať zrniečka peľu, výtrusy rastlín.

Ďalekohľadom môžeme pozorovať vzdialené hory, lesnú zver, hviezdy.

 

pozorovanie voľným okom

 

 

pozorovanie rozmnožovacích orgánov maku lupou

 

 

pozorovanie výtrusov huby mikroskopom

 

 

 

pozorovanie oblohy ďalekohľadom

 

 

 

MIKROSKOP A JEHO ČASTI

 

Mikroskop je optický prístroj, ktorým pozorujeme mikroorganizmy a predmety veľmi malých rozmerov. Mikroskopom môžeme pozorovať predmety 100 až 1000 násobne zväčšené. Mikroskopy sa požívajú najmä v zdravotníctve, v priemysle, v laboratóriách, vo výskumných ústavoch, v školách.

 

Najdôležitejšie časti mikroskopu sú:

• okulár - pomocou neho pozorujeme predmety ako pod lupou a vidíme zdanlivý zväčšený obraz,
• objektív - je sústava šošoviek, ktorá vytvára skutočný prevrátený obraz objektu.

 

Príklad na vypočítanie zväčšenia mikroskopom:

Okulár zväčšuje 10-krát, objektív 20-krát, obe hodnoty vynásobíme 10 x 20 = 200. Teda mikroskop s takýmto okulárom a objektívom zväčšuje 200 násobne.

 

Laboratórny mikroskop

 

Človek a príroda

Základné triedenie organizmov

 

Organizmy triedime do 4 skupín:

 

1. baktérie,

 

1. huby,

 

1. rastliny,

 

1. živočíchy.

 

 

1. BAKTÉRIE

Baktérie sú veľmi malé organizmy. Baktérie žijú všade okolo nás:

• v pôde,

• vo vode,

• vo vzduchu,

• na tele organizmov,

• vo vnútri tela organizmov.

 

Sú schopné prispôsobiť sa najrozmanitejším podmienkam. Prežijú veľmi nízke alebo veľmi vysoké teploty. K životu potrebujú len vlhko a teplo.

 

2. HUBY

 

Huby tvoria samostatnú skupinu organizmov. Huby nepatria medzi rastliny. Rozmnožujú sa výtrusmi. Pre svoj rast potrebujú:

 

• živiny – získavajú ich z pôdy. Živiny sa tvoria v pôde z tiel odumretých rastlína živočíchov.

 

• teplo

 

• vlhko

3. RASTLINY

Rastliny sú omnoho zložitejšie organizmy ako baktérie a huby. Aj ich telo je zložitejšie. Rastliny premieňajú slnečnú energiu, prijímajú anorganické látky, tvoria z nich cukry a do ovzdušia uvoľňujú kyslík.

4. ŽIVOČÍCHY

Každý živočích žije v určitom životnom prostredí. Životným prostredím srnca a diviaka je les. Životným prostredím rýb je voda. Životným prostredím niektorých druhov hmyzu je pôda.

 

Stavba tela živočíchov je prispôsobená:

 

• prostrediu, v ktorom žijú,

 

• spôsobu výživy.

BIOLÓGIA – je veda, ktorá skúma všetko živé. Člení sa na odbory:

 

• Mikrobiológia – skúma život baktérií a iných len mikroskopom pozorovateľných organizmov,

 

• Mykológia – skúma huby a ich život,

 

• Botanika - skúma rastliny a ich život,

 

• Zoológia – skúma živočíchy a ich život,

 

• Biológia človeka – skúma ľudské telo a jeho činnosť.

 

 

 

Vnútorná stavba tela bezstavovcov. Pŕhlivce

Pŕhlivce sú vodné živočíchy, ktoré majú ramená s pŕhlivými bunkami. Pŕhlivé bunky obsahujú tekutinu, ktorá im slúži na ochromenie a usmrtenie koristi. Pŕhlivce môžu mať veľkosť od niekoľko milimetrov až do 2 metrov.

 

 

Medzi drobné pŕhlivce patrí:

• Nezmar zelený,

• Nezmar hnedý.

 

Nezmar hnedý	Nezmar zelený – zelené sfarbenie spôsobujú zelené riasy, ktoré s ním spolunažívajú

 

Základná charakteristika nezmara:

 

• Nezmar je mnohobunkový živočích.

• Jeho názov – nezmar je odvodený od veľkej schopnosti regenerovať časti svojho tela. To znamená, že mu stratená alebo poškodená časť tela opäť dorastie. Táto schopnosť sa nazýva regenerácia.

• Žije v sladkých stojatých vodách – rybníkoch, alebo mierne tečúcich vodách.

• Jeho veľkosť sa pohybuje od 1 mm do 20 mm.

• Môžeme ho vidieť prisadnutého na kameňoch a vodných rastlinách. Prichytáva sa na ne nožným diskom.

• Živí sa planktónom, drobnými vodnými živočíchmi.

• Pohybuje sa pomocou nožného disku a ústneho otvoru.

• Zaraďujeme ho medzi pŕhlivce, pretože má na ramenách pŕhlivé bunky, ktoré vymršťuje a tekutinou z nich omráči alebo usmrtí korisť.

 

Stavba tela nezmara

 

Základné časti tela:

• valcovité telo,

• nožný disk,

• ramená s pŕhlivými bunkami,

• ústny a vyvrhovací otvor.

 

 

Stavba tela nezmara - 1. nožný disk, 2. púčik – vyvíja sa nový jedninec, 3. ústny a vyvrhovací otvor, 4. ramená s pŕhlivými bunkami, 5. tráviaca dutina	Rameno nezmara

 

Telo nezmara tvorí dutá trubica, ktorá je zložená z dvoch vrstiev buniek. Vrstvy sú oddelené rôsolovitou hmotou.

 

 

Vrstvy buniek nezmara:

• vonkajšia vrstva,

• vnútorná vrstva.

 

 

Vonkajšia vrstva:

 

Funkciou vonkajšej vrstvy buniek je chrániť a kryť telo nezmara. Nachádzajú sa v nej svalové a zmyslové bunky.

 

 

Vnútorná vrstva:

 

Funkciou vnútornej vrstvy buniek je vystlanie tráviacej dutiny.

 

 

Tráviaca sústava

 

Tráviacu sústavu nezmara tvorí ústny – vyvrhovací otvor a tráviaca dutina.

 

 

Tekutinou z pŕhlivých buniek, ktoré sa nachádzajú na ramenách nezmar omráči alebo usmrtí korisť. Jeho korisťou sú drobné vodné živočíchy – napríklad vodná blcha. Ramenami posunie korisť cez ústny otvor do tráviacej dutiny. V tráviacej dutine dochádza k tráveniu - rozkladu potravy. Nestrávené zvyšky potravy nezmar vyvrhne von ústnym otvorom, ktorý slúži zároveň aj ako vyvrhovací otvor.

 

Pŕhlivá bunka – 1.nečinná pŕhlivá bunka, 2. vymrštená pŕhlivá bunka	Omráčenú korisť posúva nezmar svojimi ramenami k ústnemu otvoru
Nezmar vyvrhuje zvyšky nestrávenej vodnej blchy

 

Dýchanie:

 

Nezmar dýcha celým povrchom svojho tela. Umožňuje mu to vonkajšia vrstva buniek. Prijíma kyslík z vody.

 

 

Nervová sústava

 

Nezmar má najjednoduchší typ nervovej sústavy. Nervová sústava nezmara je zložená z nervových buniek, ktoré sú rovnomerne rozptýlené po celom tele medzi vonkajšou a vnútornou vrstvou buniek. Nezmar reaguje na podnety z vonkajšieho prostredia. Pri podráždení sa informácia nervovými bunkami rozšíri do celého tela. Preto nezmar na podnet zareaguje celým telom. Takýto typ nervovej sústavy nazývame rozptýlená nervová sústava.

 

 

Rozmnožovanie

 

Nezmar je obojpohlavný živočích. To znamená, že každý jedinec má samčie aj samičie pohlavné bunky. Samičie pohlavné bunky – vajíčka sa tvoria v blízkosti nožného disku. Samčie pohlavné bunky – spermie sa tvoria v hornej časti tela.

 

 

Rozmnožovanie nezmara je dvojaké:

• nepohlavné rozmnožovanie,

• pohlavné rozmnožovanie.

 

 

Nepohlavné rozmnožovanie:

 

V letnom období sa nezmar rozmnožuje nepohlavne, nazývame to rozmnožovanie pučaním. Na povrchu tela nezmara sa vytvárajú púčiky. Púčiky rastú a postupne sa menia na nového jedinca. Nový jedinec sa po čase oddelí a žije samostatne.

 

 

Tento nezmar má na svojom tele dva púčiky.

Ľavý púčik má vyvíjajúce sa ramená nového jedinca.

 

Pohlavné rozmnožovanie:

 

V jesennom období sa nezmar rozmnožuje pohlavne. Spojením vajíčka so spermiou dochádza k oplodneniu. V jarnom období sa z oplodneného vajíčka vyvinie nový jedinec.

 

 

Regenerácia

 

Regenerácia je zaujímavou schopnosťou nezmara. Každá poškodená časť tela nezmara sa obnoví a z každej odtrhnutej časti tela nezmara sa vyvinie nový jedinec.

 

 

Rastliny pestované v záhradách

 

Zelenina je dôležitou súčasťou potravy človeka. Obsahuje veľa vitamínov, minerálov, bielkovín a rôznych anorganických látok – vápnik, železo, draslík, horčík. Pre zdravie človeka je najvhodnejšie konzumovať zeleninu v surovom stave. Ľudia si zeleninu môžu dopestovať v záhradách. Musia sa však o záhrady pravidelne starať, siať semená, sadiť priesady, hnojiť pôdu, okopávať a ošetrovať rastliny.

 

 

Jednotlivé druhy zeleniny delíme na:

 

• cibuľovú zeleninu,

• hlúbovú zeleninu,

• koreňovú zeleninu,

• strukoviny,

• plodovú zeleninu.

 

 

 

Cibuľová zelenina

 

Medzi cibuľovú zeleninu patrí napríklad cibuľa, cesnak, pór, pažítka.

 

 

Cibuľa a cesnak:

• pochádzajú z divo rastúcich rastlín,

• sú veľmi zdravé,

• majú liečivé účinky,

• obsahujú vitamín C, draslík, vápnik, sodík,

• konzumujeme ich podzemné listy - cibule,

• v kuchyni ich používame pri príprave mnohých jedál.

 

Cibuľa

Cesnak

 

 

Hlúbová zelenina

 

Medzi hlúbovú zeleninu zaraďujeme zeleninu, ktorá má skrátenú a zhrubnutú stonku – hlúb.

Patrí sem napríklad kapusta, kel, karfiol, kaleráb, šalát, špenát.

Kapustu, kel a šalát ľudia pestujú pre ich listy.

 

Kapusta

 

Hlávkový šalát

 

Kel

Kaleráb ľudia pestujú pre jeho stonkovú hľuzu.

 

Kaleráb

Karfiol ľudia pestujú pre bielu zhrubnutú a zdužinatenúskupinu kvetov – súkvetie.

 

Karfiol

 

 

Koreňová zelenina

 

Medzi koreňovú zeleninu zaraďujeme zeleninu, ktorú ľudia pestujú pre ich podzemnú časť – pre koreň.

Patrí sem napríklad mrkva, petržlen, zeler, reďkev. Petržlen sa pestuje aj pre voňavé listy, ktoré sa používajú na dochutenie jedál.

 

Mrkva

Reďkev

Petržlen

 

 

Strukoviny

 

Medzi strukovú zeleninu zaraďujeme zeleninu, ktorú ľudia pestujú pre plody - prestruky s chutnými semenami.Sú dôležitým zdrojom bielkovín.

Patrí sem napríklad fazuľa, hrach, šošovica, sója.

 

Hrach

 

Šošovica

 

Fazuľa

 

 

Plodová zelenina

 

Medzi plodovú zeleninu zaraďujeme zeleninu, ktorú ľudia pestujú pre chutné plody -bobule.

Patrí sem napríklad rajčiak, paprika, uhorka.

 

Rajčiak

Paprika

 

 

Rastlinná a živočíšna bunka

 

Čo by sme mali vedieť o bunke?

 

• Z buniek sú zložené telá všetkých živých organizmov.

• Bunka je základnou stavebnou časťou všetkých organizmov.

• Bunka je najmenšou časťou organizmov.

• Bunka vykonáva všetky životné funkcie.

• Bunka je veľmi malá, môžeme ju vidieť len pod mikroskopom.

 

Telá organizmov môžu byť zložené:

• z jednej bunky- nazývame ich jednobunkové organizmy,

• z veľkého množstva buniek - nazývame ich mnohobunkové organizmy.

 

Medzi jednobunkové organizmy patrí napríklad:

drobnozrnko, kvasinka, črievička.

 

Jednobunkový organizmus

 

 

 

Medzi mnohobunkové organizmy patrí napríklad:

muchotrávka, papraď, ruža, dážďovka.

 

Mnohobunkový organizmus

 

V každej bunke sa nachádzajú orgánčeky, ktoré nazývame aj organely. Všetky orgánčeky sú nevyhnutné pre život bunky. Každý orgánček má svoju funkciu, napríklad:

 

• príjímanie potravy,

• spracúvanie živín,

• dýchanie,

• vylučovanie odpadových látok,

• pohyb,

• rozmnožovanie.

 

 

Rastlinná a živočíšna bunka sa svojimi orgánčekmi odlišujú.

 

Základné časti (orgánčeky) rastlinnej bunky:

 

• bunková stena,

• cytoplazmatická blana,

• mitochondria,

• jadro,

• cytoplazma,

• vakuoloa,

• chloroplast.

 

 

Základné časti (orgánčeky) živočíšnej bunky:

 

• cytoplazmatická blana,

• cytoplazma,

• jadro,

• mitochondria.

 

 

Každý orgánček má svoju funkciu:

 

1. Bunková stena - jej funkciou je chrániť povrch bunky, dáva bunke tvar a pevnosť, prepúšťa vodu a iné anorganické látky.

2. Cytoplazmatická blana –jej funkciou je pokrývať bunku, prepúšťať látky a živiny do vnútra a von z bunky.

3. Mitochondria – jej funkciou je zabezpečovať dýchanie a energiu pre život bunky, je tzv.bunkovou elektrárňou– uvoľňuje sa v nej energia.

4. Jadro – jeho funkciou je riadiť životné procesy v bunke, prenáša dedičné vlastnosti. Jadro obsahuje jadierko a informácie o dedičných vlastnostiach.

5. Cytoplazma – vypĺňa vnútro bunky, sú v nej uložené orgánčeky, prebieha tu výmena látok.

6. Vakuola – jej vnútro je vyplnené bunkovou šťavou, uskladňujú sa v nej zásobné látky bunky.

7. Chloroplasty – nachádzajú sa najmä v listoch rastliny,obsahujú zelené farbivo – chlorofyl, prebieha v nich fotosyntéza, pri ktorej sa z anorganických látok tvoria organické látky, pri fotosyntéze sa uvoľňuje kyslík.

 

Chloroplasty

 

 

Mitochondrie

 

Jadro a jadierko

 

Živočíchy v okolí ľudských sídel I.

Niektoré žiaduce aj nežiaduce živočíchy žijú v okolí ľudských sídel, v záhradách, v ovocných sadoch, v parkoch. Nachádzajú tu vhodné životné prostredie, dostatok potravy, úkryty a dobré podmienky na rozmnožovanie. Niektoré z nich poškodzujú rastliny, a tým ohrozujú úrodu. Niektoré sú užitočné a chránené, pretože regulujú množstvo nežiaduceho hmyzu.

 

 

Medzi nežiaduce živočíchy, ktoré žijú v záhradách a sadoch a ohrozujú úrodu, patrí:

• vlnačka krvavá,

• obaľovač jablčný,

• mlynárik kapustový.

 

Vlnačka krvavá:

• patrí medzi vošky,

• poškodzuje ovocné stromy - jablone,

• jej larvy sa živia cicaním šťavy z mladých výhonkov ovocných stromov,

• napadnutá rastlina nekvitne, má nižšiu úrodu, vysychá.

 

 

Vlnačka krvavá

 

Obaľovač jablčný:

• patrí medzi motýle,

• poškodzuje ovocné stromy, najmä jablone,

• spôsobuje červivosť jabĺk,

• dospelý jedinec kladie vajíčka do kvetov jabloní,

• larva sa zavŕta do jablka a živí sa jeho dužinou.

 

Obaľovač jablčný – dospelý jedinec	Obaľovač jablčný – larva

 

Mlynárik kapustový:

• patrí medzi motýle,

• je to najrozšírenejší denný motýľ,

• pri premnožení ničí úrodu kapusty,

• samička kladie vajíčka na spodnú stranu listov kapusty,

• larvy sa živia listami kapusty, sú veľmi pažravé.

 

Mlynárik kapustový – dospelý jedinec	Nakladené vajíčka mlynárika kapustového na spodnej strane listu
Mlynárik kapustový – larva

 

Nežiaduci hmyz má svojich prirodzených nepriateľov, ktorí odstraňujú škodlivý hmyz zo záhrad a sadov. Patria sem zástupcovia hmyzu a vtákov.

 

 

Medzi živočíchy, ktoré regulujú množstvo nežiaduceho škodlivého hmyzu patrí:

• lienka sedembodková,

• osa útočná,

• lastovička,

• belorítka,

• drozd čierny,

• sýkorka bielolíca,

• vrabec domový,

• škorec obyčajný.

 

Lienka sedembodková patrí medzi hmyz. Dospelý jedinec a jej larvy sa živia voškami, ktoré požierajú rastliny a ničia úrodu.

 

 

Lienka sedembodková

 

Osa útočná patrí medzi hmyz. Odstraňuje zo záhrad a ovocných sadov množstvo škodlivého hmyzu. Dospelé jedince sa živia sladkým ovocím a nektárom. Larvy kŕmia húsenicami, muchami a iným drobným hmyzom.

 

 

Osa útočná

 

Živočíchy v okolí ľudských sídel II.

V okolí ľudských sídel žije množstvo nežiaduceho hmyzu, ako je napríklad vlnačka krvavá, obaľovač jablčný a mlynárik kapustový. Majú svojich prirodzených nepriateľov. Patria sem zástupcovia hmyzu a vtákov – spevavcov, ktorí výrazne regulujú množstvo nežiaduceho hmyzu v záhradách, ovocných sadoch a v parkoch. Všetky druhy spevavcov sú chránené.

 

 

Medzi živočíchy, ktoré regulujú množstvo nežiaduceho škodlivého hmyzu patrí:

• lienka sedembodková,

• osa útočná,

• lastovička,

• belorítka,

• drozd čierny,

• sýkorka bielolíca,

• vrabec domový,

• škorec obyčajný.

 

Lastovička patrí medzi sťahovavé vtáky. Živí sa len lietajúcim hmyzom, ktorý loví počas letu. Hniezdo si stavia z kúskov blata a hliny zmiešanej so slinami.

 

 

Lastovička

 

Belorítka je menšia ako lastovička. Často obýva ľudské sídla. Patrí medzi sťahovavé vtáky. Hniezda si stavia z blata, vystiela ich rastlinkami a perím. Živí sa lietajúcim hmyzom.

 

 

Belorítka

 

Drozd čierny patrí medzi spevavé vtáky. Žije na okrajoch lesov, v záhradách a v parkoch. Živí sa hmyzom, dážďovkami, slimákmi a ďalšími bezstavovcami. Živí sa aj rastlinnou potravou, napríklad semenami, dužinatými plodmi, mladými listami a púčikmi drevín.

 

 

Drozd čierny

 

Sýkorka bielolíca patrí medzi vtáky, ktoré u nás prezimujú. V lete sa živí najmä hmyzom. V zimnom období sa presúva do nižších polôh, kde sa živí rastlinnou potravou – olejnatými semenami, ktoré vyhľadáva v kŕmidlách zhotovených ľuďmi.

 

 

Sýkorka bielolíca

 

Vrabec domový patrí medzi stále vtáky – nesťahuje sa. Žije v blízkosti ľudských sídel. V lete sa živí semenami rastlín, púčikmi kvetov a ovocných stromov, výhonkami rastlín. V období odchovu mláďat uprednostňuje živočíšnu potravu – hmyz, pavúky, mäkkýše. V zime sa živí odpadkami, často vyhľadáva kŕmidlá.

 

 

Vrabec domový

 

Škorec obyčajný patrí medzi chránené vtáky, spotrebuje veľké množstvo škodlivého hmyzu. Živí sa aj semenami, čerešňami a hroznom.

 

 

Škorec obyčajný

 

Medzi nežiaduce vtáky patrí:

• hrdlička záhradná,

• holub domáci.

 

 

Hrdlička záhradná žije v blízkosti ľudských sídel, v záhradách, parkoch a ovocných sadoch. Živí sa väčšinou semenami burín, slnečnice, hrachu, kukurice a obilnín. Často sa zdržuje na dvoroch s hydinou, pri mlynoch a sýpkach, kde nachádza dostatok potravy. Môžeme ju vidieť aj na poliach a záhradách, kde zbiera vysiate semená. Prenáša niektoré nákazlivé choroby na hydinu. Je pre človeka nežiaducim živočíchom.

 

 

Hrdlička záhradná

 

Holub domáci žije v blízkosti ľudských sídel, v záhradách, parkoch a ovocných sadoch. Živí sa rôznymi semenami. Je považovaný za škodcu, pretože znečisťuje svojim trusom budovy, sochy, námestia a parky. Prenáša parazity a roztoče žijúce v ich perí a hniezdach, prenáša nákazlivé choroby. Je pre človeka nežiaducim živočíchom.

 

 

Holub domáci

Nežiaduce živočíchy v domácnosti a pre človeka. Parazity

• voš detská,
• blcha ľudská,
• ploštica posteľná,
• komár piskľavý.

 

• patrí   medzi vonkajšie parazity,
• patrí medzi bezkrídly hmyz,
• je veľmi malá - 2 mm – 3,5 mm,

• parazituje vo vlasoch detí,
• živí sa cicaním krvi,
• dráždi pokožku na hlave,
• prenáša nákazlivé ochorenia,
• kladie do vlasov vajíčka – hnidy, ktoré prilepuje do vlasov,
• je dobre prispôsobená životu vo vlasoch – má na konci končatín pazúriky, ktorými sa prichytáva vo vlasoch,
• prevenciou je dodržiavanie hygieny vlasov a vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s napadnutým človekom,
• v prípade napadnutia je potrebné použiť špeciálne šampóny.

 

• patrí medzi vonkajšie parazity,
• patrí medzi malý bezkrídly hmyz,
• jej veľkosť je približne 1,5 – 3,5 mm,
• živí sa cicaním krvi človeka a iných cicavcov,
• žije v znečistených obydliach,
• ich larvy sa živia odpadkami,
• pri cicaní krvi prenáša nákazlivé choroby,
• telo má z bokov sploštené,
• pohybuje sa skákaním,
• prevenciou je udržiavanie čistoty v byte, hygiena psov a mačiek.

 

• patrí medzi vonkajšie parazity,
• patrí medzi bezkrídly hmyz,
• má ploské telo,
• žije v zanedbaných domácnostiach,
• živí sa cicaním ľudskej krvi,
• cez deň sa ukrýva v malých štrbinách,
• človeka napáda v noci,
• uštipnuté miesta človeka svrbia.

 

• patrí medzi vonkajšie parazity,
• žije v okolí vodných nádrží a stojatých vôd,
• žije aj v ľudských obydliach na vlhších miestach,
• samci sa živia nektárom kvetov,
• samičky sa živia cicaním ľudskej krvi.

 

 

• pásomnica dlhá,
• hlísta detská,
• mrľa ľudská.

 

• patrí medzi vnútorné parazity,
• má dlhé, ploché, článkované telo,
• jej telo môže mať dĺžku niekoľko metrov,
• žije v tenkom čreve človeka,
• odoberá človeku živiny,
• jej prítomnosť sa prejavuje bolesťami brucha, zápchou a malátnosťou,
• prevenciou je vyvarovať sa konzumácie tepelne nedostatočne upraveného bravčového a hovädzieho mäsa,
• v tenkom čreve človeka môže prežiť aj niekoľko rokov.

 

• patrí medzi vnútorné parazity,
• je dlhá 25cm – 40 cm,
• parazituje v tenkom čreve detí,
• živí sa obsahom tenkého čreva človeka,
• spôsobuje vážne ochorenia – koliky, problémy s črevami, horúčky,
• prevenciou je dostatočná hygiena rúk, umývanie ovocia a zeleniny.

 

• patrí medzi vnútorné parazity,
• je dlhá 0,5 cm – 1 cm,
• žije v hrubom čreve človeka – najmä dieťaťa,
• samička v noci vychádza a kladie vajíčka v oblasti konečníka,
• napadnutie sa prejavuje svrbením v oblasti konečníka,
• prevenciou je dodržiavanie hygienických návykov.

Nežiaduce živočíchy v domácnosti a pre človeka

• múčiar obyčajný,
• moľa šatová,
• mucha domáca,
• šváb obyčajný,
• mravec faraónsky,
• švehla obyčajná,
• roztoč.

• je to chrobák, ktorý patrí medzi hmyz,
• jeho larvy sa nazývajú múčne červy,
• larvy žijú v múke, v múčnych výrobkoch, v obilí.

• patrí medzi motýle,
• larvy – húsenice sa živia najmä vlnenými látkami a kožušinami,
• znehodnocujú oblečenie, a preto sú pre človeka nežiaduce.

• zaraďujeme ju medzi hmyz,
• je najrozšírenejšou muchou v domácnostiach,
• na konci chodidiel má mäkké vankúšiky, ktorými sadá na potraviny a nečistoty,
• prenáša nákazlivé choroby.

• zaraďujeme ho medzi hmyz,

• žije v zanedbaných domácnostiach, v potravinových skladoch, v pekárňach,
• živí sa zvyškami potravín,
• spôsobuje veľké škody na potravinách,
• prenáša choroboplodné zárodky,
• patrí medzi nočné živočíchy.

• zaraďujeme ho medzi hmyz,
• žije najmä v sídliskových bytoch,
• je všežravý,
• rýchlo sa rozmnožuje,
• pre človeka je nežiaduci, pretože znehodnocuje potraviny požieraním a znečisťovaním.

• zaraďujeme ju medzi hmyz,
• žije na vlhkých miestach – v pivniciach, kúpeľniach, v záchodoch.
• živí sa drobným potravinovým odpadom, väzbou starých kníh i lepidlom na tapetách,
• poznáme ju aj ako rybenku či rybičku,
• je aktívna najmä v noci,
• veľmi rýchlo sa pohybuje.

• je mikroskopicky malý priesvitný živočích,
• obľubuje vlhké a teplé prostredie,
• žije v posteľných matracoch,
• živí sa odumretými zvyškami ľudskej kože, múkou, sušenou zeleninou,
• roztoče prenášajú na potraviny mikróby a plesne,
• spôsobujú u ľudí alergické ochorenia,
• chrániť sa môžeme vetraním a správnym skladovaním potravín.

 

 

Nežiaduce cicavce v okolí ľudských obydlí

Niektoré cicavce sa dobre prispôsobili ľudskému prostrediu. Prebývajú v ľudských obydliach alebo v ich okolí. Majú tu dostatok potravy a dobré podmienky na rozmnožovanie. Niektoré z nich spôsobujú škody na potravinách a prenášajú nákazlivé choroby. Takého cicavce sú pre ľudí nežiaduce.

 

Medzi nežiaduce cicavce patria napríklad hlodavce:

 

• myš domová,

• potkan hnedý,

• potkan tmavý.

 

 

Myš domová:

 

• je malý hlodavec,

• je pre človeka nežiaduca,

• svojim trusom a rozhrýzaním spôsobuje škody na zásobách potravín, obilia, ovocia a zeleniny,

• je aktívna najmä za súmraku a v noci,

• je všežravá,

• žije v menších spoločenstvách,

• dožíva sa veku 1 – 2 roky,

• veľmi rýchlo sa premnožuje,

• rozmnožuje sa 4 – 8 krát ročne,

• v jednom vrhu vrhne 4 – 9 mláďat,

• myši žijúce v prírode sa v zime sťahujú do blízkosti ľudských obydlí, kde nájdu dostatok potravy.

 

 

Myš domová

 

 

Potkan hnedý:

 

• je väčší ako myš,

• má sivohnedú srsť,

• má hrubý neosrstený chvost na konci zašpicatený,

• v blízkosti ľudských obydlí sa zdržuje v kanáloch, pivniciach, v skladoch,

• je všežravec,

• žije v menších spoločenstvách,

• každý jedinec v spoločenstve má svoje postavenie,

• orientuje sa pomocou čuchu, sluchu a hmatových chlpov,

• nemá dobre vyvinutý zrak,

• rýchlo sa rozmnožuje,

• v jednom vrhu vrhne 6 – 11 mláďat,

• rozmnožuje sa 3 – 5 krát ročne,

• je aktívny najmä za súmraku a v noci,

• prenáša rôzne ochorenia, napríklad besnotu, týfus, choleru.

 

 

Potkan

 

 

Potkan tmavý:

 

• je menší ako potkan hnedý,

• má tmavšiu srsť,

• žije v blízkosti ľudských obydlí,

• zdržuje sa najmä na povalách a v sýpkach,

• nazývame ho krysa,

• je všežravý,

• živí sa najmä zrnom a múkou,

• má dobrý čuch,

• vie výborne šplhať a skákať.

 

 

Člověk využíva na ničenie nežiaducich cicavcov:

 

• chemický spôsob – deratizácia – ničenie pomocou kladenie jedovatých návnad,

• mechanický spôsob – ničenie pomocou pascí,

• biologický spôsob – ničenie domácimi mačkami a psami.

 

 

 

Chovateľsky významné cicavce

Chov niektorých cicavcov má pre človeka veľký význam. Človek ich chová najmä pre mäso, mlieko a kožušinu.

 

Medzi chovateľsky významné cicavce patrí:

 

• králik domáci,

• sviňa domáca,

• tur domáci,

• ovca domáca,

• koza domáca,

• kôň domáci.

 

 

Králik domáci

 

Králik domáci pochádza z králika divého. Patrí medzi hlodavce, pretože má dva páry veľkých rezákov – hlodavých zubov. Hlodavé zuby králikovi stále dorastajú. Živí sa rastlinnou potravou – je bylinožravec. Človek ho chová pre mäso, kožu a kožušinu. Samica králika domáceho rodí živé mláďatá, ktoré po narodení cicajú mlieko, preto patrí medzi cicavce.

 

 

Králik domáci

 

 

Sviňa domáca

 

Sviňa domáca, nazývaná aj ošípaná, pochádza zo svine divej. Zavalité telo má pokryté tvrdými štetinami. Má párny počet prstov v kopyte, preto patrí medzi párnokopytníky.

 

Je všežravá. Človek ju kŕmi rastlinnou potravou, napríklad repou kŕmnou alebo šrotom – rozomletými semenami obilnín.

 

Samec svine domácej sa nazýva kanec, samica sa nazýva prasnica, mláďa v období cicania mlieka nazývame ciciak, po odstavení od matky mláďa nazývame odstavča.

Človek chová sviňu domácu kvôli mäsu a koži.

 

 

Sviňa domáca

 

 

Tur domáci

 

Tur domáci nazývaný inak aj hovädzí dobytok. Tur domáci má veľké zavalité telo. Na hlave má typické duté rohy. Má párny počet prstov v kopyte, preto ho zaraďujeme medzi párnokopytníky.

 

Samec tura domáceho sa nazýva býk, samica sa nazýva krava, mláďa sa nazýva teľa. Samicu, ktorá ešte nemá mláďa nazývame jalovica. Samicu, ktorá porodí prvé mláďa a začne dávať mlieko, nazývame dojnica.

 

Hovädzí dobytok chová človek najmä kvôli mäsu, mlieku, koži, ale vie využiť aj tuk, šľachy, kopytá, kosti, rohy, výkaly.

 

Mlieko obsahuje vápnik, dôležitý pre organizmus človeka. Z mlieka vyrába človek mliečne výrobky, napríklad maslo, smotanu, syry, tvaroh, jogurty, zmrzlinu a ďalšie.

 

Hovädzie mäso je dôležitou súčasťou potravy človeka. Z tuku sa vyrábajú mydlá. Šľachy a kopytá sa využívajú na výrobu gleja, kosti na výrobu kostnej múčky, koža sa využíva napríklad na výrobu odevov a obuvi, rohy na výrobu hrebeňov a gombíkov. Výkaly zmiešané so slamou - hnoj sa využíva na hnojenie a zúrodnenie pôdy.

 

 

Tur domáci

 

 

Ovca domáca

 

Ovca domáca sa chová najmä pre mäso, mlieko, kožu a  vlnu. Z ovčieho mlieka človek vyrába syr, bryndzu a žinčicu. Z ovčej kože sa vyrábajú kožuchy a kožušnícke výrobky. Vlna sa využíva v textilnom priemysle.

 

Samec ovce sa nazýva baran, samica sa nazýva ovca a mláďa sa nazýva jahňa.

 

Ovce sa chovajú na horských lúkach na salašoch.

 

 

Ovca domáca

 

 

Koza domáca

 

Kozu domácu chová človek pre mäso, mlieko, kožu a rohovinu. Kozie mlieko je veľmi zdravé, využíva sa na výrobu kozieho syra.

 

Samec kozy sa nazýva cap, samica sa nazýva koza a mláďa sa nazýva kozľa.

 

Kozu domácu človek využíva aj na spasenie bodliakov a buriny, čím sa zvyšuje kvalita pasienkov.

 

 

Koza domáca

 

 

Kôň domáci

 

Kôň domáci pochádza z divých európskych a ázijských koní. Má pevné telo, ktoré je pokryté krátkou srsťou rôzneho sfarbenia. Na vrchnej časti krku mu vyrastá hriva. Štíhle nohy má zakončené jedným prstom s kopytom. Podkova chráni kopyto domáceho koňa. Má nepárny počet prstov v kopyte, preto ho zaraďujeme medzi nepárnokopytníky.

 

Koňa domáceho kŕmi človek rastlinnou potravou, najmä senom a ovsom.

 

Samec koňa domáceho sa nazýva žrebec, samica je kobyla a mláďa sa nazýva žriebä.

 

V minulosti ľudia koňa využívali ako pracovnú silu, napríklad pri doprave, pri práci v lesoch a na poliach. Dnes sa jazdecké kone chovajú najmä na športové účely, na rekreačné jazdenie a ťažné kone na pomoc pri práci v lese.

 

 

Kôň domáci

 

 

Valach – ťažný kôň

 

Motýle

 

Kmeň: článkonožce

Trieda: hmyz

Rad: motýle

 

 

Charakteristické znaky:

• jeden pár tykadiel,

• tri páry nôh,

• dva páry blanitých krídel pokrytých šupinami,

• cicavé ústne orgány prispôsobené na cicanie štiav z kvetov.

Motýlesa vyvíjajú úplnou premenou - prechádzajú štádiom larvy a kukly. Majú cicavé ústne orgány. Živia sa nektárom. Žijú všade na svete. Najväčšie zastúpenie a najkrajšie sfarbenie majú v tropických oblastiach. Mnohé z motýľovs ú ohrozené najmä zberateľmi. Preto sú vzácne a zákonom chránené.

 

 

Motýle delíme na:

• denné,

• nočné.

Rozlišujúsa najmä tvarom a sfarbením.

 

Denné motýle

• sú pestrejšie sfarbené ,

• pri odpočinku majú krídla zložené rovno nad chrbtom.

 

Vidlochvost Alexandrin patrík najväčším denným motýľom na svete. Rozpätie jeho krídel je až 28 cm. Žije v Novej Guinei.

 

Jasoň červenooký patrí k vzácnym a chráneným denným motýľom.

Vidlochvost feniklový patrí k najkrajším motýľom. Žije v nižších polohách, ale aj v horách po celom svete.

Vretienku obyčajnú môžeme často vidieť sedieť na kvetoch. Má zhrubnuté tykadlá.

Okáň hruškový má na krídlach „očné“ škvrny. Používa ich ako obranu pred nepriateľom, pretože tieto škvrny sa podobajúna oči sovy, jastraba alebo mačky.

Babôčky patria medzi najviac rozšírené denné motýle a naše najkrajšie sfarbené motýle.

 

Modráčik obyčajný

 

 

 

 

Jasoň červenooký

 

 

Vidlochvost feniklový

 

 

 

 

 

Vretienka obyčajná

 

 

 

 

 

Okáň hruškový

 

 

 

 

 

 

 

Babôčka pávooká

 

 

Nočné motýle:

• majú nevýrazne sfarbené krídla,

• počas dňa odpočívajú,

• počas odpočinku krídla neskladajú, majú ich roztiahnuté nad svojím telom.

 

Lišaj smrťkový patrí medzi nočné motýle. Je známys vojou kresbou na vrchnej strane hrude, ktorá pripomína lebku. Obľubuje med, a preto často vniká do úľov. Včely ho väčšinou usmrtia, ale nevládzu ho z úľa odstrániť, preto ho „zamurujú“ voskom.

 

 

 

 

Lišaj smrťkový

 

 

 

 

Význam motýľov v prírode:

Motýle, ako aj iný hmyz, sú v prírode veľmi dôležité, pretože opeľujú rastliny, zabezpečujú úrodu plodov a semien.

Pre človeka je užitočným motýľom priadka morušová. Tohto motýľa chovali ľudia v Číne už pred 4000 rokmina hodvábne vlákna. Húsenice žerú listy moruše a zakukľujú sa v zámotku hodvábneho vlákna dlhého viac ako 900 metrov. Motýľ má veľmi tenké krídla, preto nemôže lietať.

 

Ryby. Kapor obyčajný

Kmeň : stavovce

Trieda: ryby

 

Životným prostredím kapra sú:

• rybníky,

• pomaly tečúce vody s vodnými rastlinami.

 

Telo kapra:

Telo kapra je pokryté šupinami. Pokožka obsahuje sliz, ktorý pomáha znižovať trenie pri plávaní

 

Telo sa člení na tri základné časti:

• hlava,

• trup,

• chvost.

 

Na hlave má:

• bezzubé ústa,

• chuťové a hmatové orgány – dva mäsité fúziky po bokoch vrchnej čeľuste,

• čuchový orgán – uložený v plytkých jamkách,

• vnútorné ucho – uložené v lebke,

• veľké oči – vidia na vzdialenosť 1 metra,

• žiabre – umiestnené na bokoch hlavy.

 

 

Na trupe má:

• bočnú čiaru – zmyslový orgán, ktorým kapor vníma nárazy vĺn, tlak vody, smer prúdu a teplotu vody,

• plutvy – sú pohybovým orgánom, slúžia na udržanie rovnováhy a zmenu smeru.

 

Vonkajšia stavba tela kapra obyčajného

 

 

 

Opora tela:

Oporou tela kapra je vnútorná kostra. Má funkciu opory tela a chráni vnútorné orgány. Základom kostry je chrbtica zložená zo stavcov. Kostra hlavy je pevne spojená s trupom. Ku chrbtici sú pripojené rebrá.

 

Kostra kapra

 

 

 

 

 

 

Dýchanie:

Kapor dýcha žiabrami kyslík rozpustený vo vode. Žiabre sa nachádzajú po bokoch hlavy a sú prikryté žiabrovými viečkami.

 

Tráviaca sústava:

Kapor patrí medzi všežravce. V tele má plynový mechúr, ktorý slúži na nadľahčovanie tela ryby.

Tráviacu sústavu tvorí:

• ústny otvor,

• pažerák,

• žalúdok,

• análny otvor.

 

Cievna sústava:

Cievna sústava kapra je zatvorená a krvný obeh jednoduchý. Srdce tvorí jedna predsieň a jedna komora. Teplota tela nie je stála, závisí od teploty vody.

Vylučovacia sústava:

Vylučovaciu sústavu tvoria:

• dve obličky,

• močovody – vyúsťujú za análnym otvorom.

 

Nervová sústava:

Nervovú sústavu tvorí:

• mozog – uložený v lebke,

• miecha – prechádza chrbticou.

 

Rozmnožovanie:

Kapor patrí k živočíchom s oddeleným pohlavím - dospelí jedinci majú samičie alebo samčie pohlavné orgány.

• Samiciam sa v telovej dutine tvorí veľké množstvo vajíčok – ikier (150 000 až 1,7 milióna).

• Samcom sa v telovej dutine tvoria pohyblivé pohlavné bunky – spermie.

Tesný kontakt samíc a samcov sprevádzaný vypúšťaním vajíčok a spermií sa nazýva neresenie. Počas neresenia dochádza k mimotelovému oplodneniu vajíčok – ikier.

Z oplodneného vajíčka sa o 5 až 6 dní vyliahne malá rybka – plôdik. Živí sa výživovými látkami, ktoré sú uložené v žĺtkovom vrecúšku na brušnej strane tela. Po 3 až 8 dňoch – podľa teploty vody – obal vajíčka praskne a zárodok sa začne samostatne živiť. Na konzumnú veľkosť narastie za 2 až 3 roky. Vo voľnej prírode dorastá až do dĺžky 1 metra s hmotnosťou 25 kilogramov.

 

 

Význam rýb pre človeka:

Ryby sú pre ľudí na celom svete dôležitým zdrojom potravy. Jedná sa najmä o morské ryby, napríklad slede, makrely, tuniaky, sardinky. Naše sladkovodné ryby tvoria malé percento zdroja potravy.

Rybacie mäso je ľahko stráviteľné a chutné, obsahuje bielkoviny, vitamíny A a D.

 

 

Včela medonosná a jej chov

 

 

 

 

V jednomvčelom spoločenstve (roji) žije 20 až 80 tisíc včiel.

• Matka – kráľovná, je zakladateľka roja, po oplodnení kladie vajíčka do buniek plástu.

• Samičky – robotnice, čistia úľ, stavajú a opravujú plásty, kŕmia larvy, strážia úľ, zbierajú peľ a nektár.

• Samčeky – trúdy, ich úlohou je oplodniť matku.

 

 

 

 

 

Matkakladie vajíčka do buniek plástov, ktoré sú trojaké:

• plásty pre larvy robotníc,

• plásty pre larvy trúdov,

• plásty pre larvy matiek – tie sú najväčšie.

 

Včela má na hlave dve veľké zložené oči a medzi nimi tri malé jednoduché očká.

Ústne orgány má včela prispôsobené na zbieranie sladkých rastlinných štiav – nektáru.

Pažerákvčely sa rozširuje a vytváramedový žalúdok, v ktorom včelahromadí nazbieraný nektár a prináša ho do úľa.

Z cukru obsiahnutého v nektári vytvoria včely med, ktorýuložia do buniek voskového plástu.

 

Novévčelie hniezdo vzniká vtedy, keď tisíce robotníc sostarou matkou alebo s niekoľkými panenskými matkami opustiapreplnené hniezdo a niekoľko samčekov – trúdov sa k nimpripojí. Predtým včely „vyzvedačky“ vyhľadajú vhodnémiesto na hniezdenie. O svojom prieskume informujú„tancovaním“.

 

 

 

 

včelíroj

 

 

Aj objavenie potravy sivčely navzájom oznamujú „tancovaním“. Zvukom, pachoma rozdeľovaním potravy tiež informujú, o akú potravuide a kde sa nachádza. Tanec do kruhu znamená, že potrava sanachádza vo vzdialenosti do 80 metrov. Ráznosťou a dĺžkoutanca vyjadrujú aký je zdroj bohatý.

 

 

 

kruhový tanec včiel

 

 

Triedenie článkonožcov

Živé organizmy sa rozdeľujú do skupín na základe podobných znakov.

Napríklad križiak obyčajný, rak riečny a koník čiarkovaný patria do veľkej skupiny živočíchov, pre ktoré je typické:

• článkované telo,

• článkované nohy,

• vonkajšia chitínovú kostra.

 

Táto skupina tvorí kmeň nazývaný článkonožce.

 

Živočíchy kmeňa článkonožce sa rozdeľujú podľa spoločných znakov na:

• triedy,

• rady,

• druhy.

 

 

Delenie živočíchov kmeňa č l á n k o n o ž c e:

 

 

kmeň	trieda	rad	druh
	pavúkovce	pavúky
článkonožce		kosce
		roztoče
	kôrovce
	hmyz	vážky	vážka ploská
		rovnokrídlovce	koník čiarkovaný
		vši	voš detská
		bzdochy	ploštica posteľná
		rovnakokrídlovce	voška obyčajná
		blanokrídlovce	čmeľ zemný
		chrobáky	fúzač alpský
		motýle	jasoň červenooký
		sieťokrídlovce	zlatoočka škvrnitá
		dvojkrídlovce	mucha domová
		blchy	blcha psia

 

 

Charakteristické znaky niektorých radov hmyzu:

 

Rad	Druh	Charakteristické znaky
vážky	vážka ploská	dva páry veľkých husto žilkovaných krídel hryzavé ústne orgány larva žijúca vo vode
rovnokrídlovce	koník čiarkovaný	dva páry krídel zložených pozdĺž tela hryzavé ústne orgány larva žijúca na suchej zemi
vši	voš detská	nemajú vyvinuté krídla bodavo-cicavé ústne orgány sú prispôsobené na cicanie krvi
bzdochy	ploštica posteľná	bodavo-cicavé ústne orgány na cicanie krvi a štiav rastlín zaniknuté krídla žije paraziticky väčšina druhov má vyvinuté obidva páry krídel
rovnakokrídlovce	voška obyčajná	niektoré druhy majú vyvinuté krídla bodavo-cicavé ústne orgány, ktorými napichávajú rastliny a vyciciavajú z nich šťavy
blanokrídlovce	čmeľ obyčajný	dva páry blanitých krídel hryzavé ústne orgány kladielko – samičky lumkov a lumčíkov žihadlo – samičky včiel, čmeľov a ôs patria sem aj mravce
chrobáky	fúzač alpský	prvý pár krídel je tvrdý - - krovky druhý pár krídel je blanitý ústne orgány sú hryzavé
motýle	jasoň červenooký	dva páry šupinatých krídel cicavé ústne orgány na cicanie štiav z kvetov
sieťokrídlovce	zlatoočka škvrnitá	husto sieťovité krídla dlhé tenké tykadlá hryzavé ústne orgány
dvojkrídlovce	mucha domová	jeden pár krídel druhý pár krídel je zakrpatený patria sem komáre, muchy, ovady
blchy	blcha psia	nevyvinuté krídla bodavo-cicavé ústne orgány na cicanie krvi posledný pár končatín je prispôsobený na skákanie

 

Rady hmyzu sú veľké skupiny, ktoré sa rozdeľujú na menšie skupiny – čeľade.

 

Niektoré čeľade radu ch r o b á k y:

 

Rad	Čeľaď	Spoločné znaky
	bystruškovité	dlhé bodavé nohy sú dravé
CHROBÁKY	lienkovité	pologuľovité telo kratšie nohy krátke tykadlá
	potápnikovité	zadné nohy prispôsobené na plávanie

 

 

Čeľade sa ďalej delia na rody.

Napríklad:

čeľaď bystruškovité:

• • rod bystruška,

  • rod húseničiar.

 

Rody sú skupiny druhov, ktoré sa podobajú, pretože majú blízky spoločný pôvod.

Napríklad:

rod bystruška:

• bystruška medená,

• bystruška fialová.

 

 

Chovateľsky významné vtáky

Človek si bez niektorých domácich vtákov nevie predstaviť svoje stravovanie. Platí to najmä o kure domácej (sliepka), ktorej mäso a vajcia sú významnou súčasťou jedál mnohých obyvateľov našej krajiny i celej Európy.

 

Kura domáca – bola vyšľachtená z kury divej, ktorej domovom je India a juhovýchodná Azia. V súčasnosti poznáme veľa plemien kury domácej. Zaraďujeme ju medzi hrabavce

Kačica divá a hus divá – z kačice a husi divej boli vyšľachtené kačica domáca a hus domáca. Hus je väčšia ako kačica a odlišujú sa aj tvarom zobáka. Poskytujú človeku mäso, tuk a perie. Zaraďujeme ich medzi zúbkozobce.

K domácim druhom vtákov patrí aj morka domáca a holub domáci. Najmä mäso z moriek sa dnes považuje za jednu zo súčastí zdravej výživy človeka. Morka domáca bola vyšľachtená z morky divej, ktorá žije v Severnej Amerike, patrí medzi hrabavce.

Domáce vtáky poskutujú človeku chutné mäso, vajcia, perie a tuk.

 

 

 

Cicavce žijúce v lese

Srnec lesný - Patrí medzi naše väčšie lesné živočíchy, jeho samica sa nazýva srna a mláďa srnča. Žije v stádach v lesoch s trávnatými rúbaniskami, ale aj na veľkých obilných lánoch.

Jeho potravou sú byliny, prípadne mladé výhonky stromov, na poliach obilniny, repa ale aj ďatelinka. Srnec je teda bylinožravý!

Je prežúvavec - potravu prežúva. Samce majú parohy, sú to kostené útvary, ktoré vyrastajú na čelovej kosti. Parohy sú plné a samce ich zhadzujú každý rok na jeseň a do jari im znova narastú.

 

 

Jeleň lesný je oveľa väčší a statnejší ako srnec. Samica sa nazýva laň a mláďa jelenča. Taktiež žije v stádach. Staré, dobre živené jelene majú parohy s mohutnými výsadami, ktoré určujú vek zvieraťa. Parožie býva poľovníckou trofejou.

Jelene sa na jeseň pária – nazývame to „ruja“. V tomto čase medzi sebou zápasia o lane a ohlasujú sa zvláštnym „trúbením“.

 

Tenké nohy srncov a jeleňov sú zakončené kopýtkami s párnym počtom prstov – 2.

Preto patria do skupiny párnokopytníkov.

 

 

Daniel škvrnitý patrí tiež medzi párnokopytníky a taktiež potravu prežúva.

Je pôvodom z teplejšej stredomorskej oblasti, u nás žije v pahorkatinách. Samce majú parohy na konci lopatkovito rozšírené.

 

 

Spôsobom života a pohybmi sa daniel škvrnitý jeleňovi veľmi podobá. Obidve tieto zvieratá majú rovnako vyvinuté zmysly a takisto ich duševné schopnosti sú si rovnaké. Daniele nie sú také plaché a opatrné ako jelene. Rýchlosťou, svižnosťou a obratnosťou daniel sotva zaostáva za jeleňom, obidva druhy sa však líšia spôsobom behu, lebo daniel dvíha v cvale vyššie nohy. Jeho chôdza je veľmi úhľadná, ľahko cvála a dokáže preskočiť aj 2 metre vysokú stenu. Podľa potreby i dobre pláva. Keď odpočíva, je na zložených nohách, ale nikdy si neľahne na bok.

Srnce, jelene, daniele sú z hľadiska poľovníctva poľovnou zverou (vysoká zver). Poľovnícke predpisy stanovujú obdobie poľovačiek vzhľadom na ich ochranu.

 

Hady a korytnačky

Prvé hady sa objavili asi pred 80 miliónmi rokov, jaštery ešte skôr. Našli sa ich otlačky v skamenelinách. Hady nemajú nohy, pohyblivé mihalnice ani ušné otvory.

Telo majú pokryté zrohovatenými šupinami. Hady majú zvláštny strnutý pohľad, ktorý je spôsobený zrastenými priehľadnými mihalnicami.

Obávanou zbraňou hadov sú zuby.

 

Vretenica severná – je náš jediný jedovatý had, ktorý žije v lesných oblastiach stredných a vyšších polôh. Prezimuje hromadne v úkrytoch v zemi. Podľa prostredia má premenlivé sfarbenie.

Vretenica severná má typické znaky:

• trojuholníkový tvar hlavy

• kľukatú čiaru na chrbte.

Vretenica zvlieka vrchnú časť kože vcelku. Koncom leta rodí živé mláďatá.

Dorastá do dĺžky 60 až 70 cm, teda nie je moc veľká.

Poľuje najmä na svitaní. Korisť usmrtí svojim veľmi prudkým jedom. Živí sa drobnými cicavcami, ale aj hmyzom. Z jej jedu sa vyrábajú lieky.

 

Prvá pomoc pri uštipnutí hadom:

Had uštipne len pri podráždení. Treba zachovať pokoj, poranenú končatinu pevnejšie stiahnuť nad ranou, aby sa jed nedostal do krvného obehu. Po 10 minútach je potrebné obväz uvoľniť

a končatinu stiahnuť na inom mieste.

 

Krv z rany nikdy nevysávame ústami. Musíme rýchlo vyhľadať lekára!!

Hoci je vretenica jedovatá, nemá sa zabíjať, lebo sa živí myšami a hrabošmi, tým vlastne prispieva k udržiavaniu biologickej rovnováhy v prírode.

Z hadieho jedu sa vyrábajú niektoré lieky.

vretenica obyčajná

 

 

Užovka obojková – žije v blízkosti vôd, je sivo sfarbená a dlhá asi 1 m. V prípade nebezpečenstva vylučuje z kloaky zapáchajúcu látku.

Užovka má valcovité telo bez končatín. Poznáme ju podľa dvoch bielych alebo žltkastých polmesiačikovitých škvŕn za hlavou. Koža užovky je suchá a zrohovatená. Z vrchnej časti kože vyrastajú šupiny a štítky. Užovka zvlieka vrchnú časť kože vcelku.

Dobre pláva, nehryzie, ale syčí. Korysť prehĺta vcelku.

Samica kladie vajíčka v kožovitom obale na teplé miesta pod lístie alebo do suchého machu. Vyliahnuté mladé užovky sa samostatne živia

užovka obyčajná

Dobre pláva, nehryzie, ale syčí. Užovky sú chránené!

 

 

 

Korytnačka močiarna – žije na juhovýchodnom a južnom Slovensku. Je plachá a zákonom chránená. Má pancier dlhý až 30 cm, môže dosiahnuť hmotnosť 1 kg. Samička kladie až 15 vajec, ktoré zahrabáva do suchého piesku ďaleko od vody. Vyliahnuté korytnačky majú veľkosť 30 mm, mäkké telo a prezimujú na mieste vyliahnutia.